Nezvycajne, ale dufam ze, potesitelne, napisem na lodi smerom Koh Phangan, co sa mi stalo minuly tyzden. Tento clanok je o plateni cla za maly balik z Ciny a ako som si vybavoval Thajsky vodicak. Clanok som dopisal o den neskor – samozrejme na lodi mi dosla baterka, ak by som to nedopisal, tak predpokladam, ze sa to tu objavi tak o 2 mesiace…:)

Ked sme dosli s Amp zo Slovenska na ostrov, cakalo ma oznamenie, ze mam nejaku zasielku na poste. Kedze som uz zopar-krat podobne veci riesil, tak som vedel, ze opat budem musiet ist na Samui…ale aby som nepredbiehal – dosiel mi papierik z posty, Amp mi povedala, ze to je na Samui, ja som isiel pre istotu este na postu na Phangane, aby mi to potvrdili. Totiz, vsetky zasielky zo zahranicia prechadzaju colnicou v Bangkoku, kde sa podla nejakych pravidiel a verim tomu, ze aj uplne nahodne rozhoduju, ci to poslu na colne konanie, alebo dany balik bude doruceny priamo prijimatelovi. Celkom normalna vec a verim, ze vela ludi to pozna aj zo Slovenska. Problem ale je, ze tu, na Koh Phangane nemame urad, ktory toto riesi, cize aby som si vyzdvihol zasielku musim absolvovat cestu na Samui (zabere to minimalne pol dna a 300 bht tam a 300 bht spat s Lomprayah lodou, da sa aj lacnejsie, ale…)

Hned som napisal kamosovi Ningovi, co sme spolu s Andrejom stretli v Nepale, ze co mi to poslal – mi napisal kedysi davno ze nieco posiela…nejaky darcek…k svadbe. Tak som sa ho opytal, ze co to presne poslal. Odpovedal, ze je to cajovy set a nestoji to viac ako 500 BHT (12 EUR). Tak som si pomyslel, co tak mozu chciet, ved to nie je vysoka cena.

Rano som teda sadol na lod, isiel som rovno do “customs office” v Nathone na Koh Samui, este nepracovali, ale jeden uradnik sa tam snazil nieco so mnou riesit, tak ma poslal odfotit pas k dalsej uradnicke. Kedze som uz vtedy vedel, ze na Thajsky vodicak budem potrebovat nejake kopie pasu, tak som sa jej opytal, ci mi to nespravi…pohoda. Potom dosiel sefinko a zacali so mnou riesit, co je vo vnutri. Hovorim: na Phangane ma dosiel navstivit kamarat z Ciny a kedze som sa o neho staral, touto cestou sa mi chcel podakovat a poslal mi cajovy set. On ze dobre…ze kolko to stoji? Ja hovorim 300 BHT. On ze dobre, ze to ide ratat…tak ratal asi 10 minut, v jednej knizke maju kody pre rozne veci, tak mi tam nasiel ze Ceramic Kitchenware, v druhej knizke maju priradene kolko percent sa plati, tak klasika 30%. V tejto chvili by mohlo byt citatelovi jasne, ze tu riesime drobne – 30% z 300 BHT je 90 BHT, cca 2 EUR, no boze. Uradnicek ratal a prisiel so sumou 932 BHT!!! Kedze zijem v Thajsku a viem ako sa to rata, ani ma to moc neprekvapilo, totiz tu sa to rata ako suma co je vnutri + postovne (!!! co platil odosielatel !!!) a potom to spolu zdania. Ning z Ciny to poslal ako EMS (!), za postovne zaplatil okolo 2000 BHT, takze nejako to vyratali na skoro 1000 BHT (co aj tak nesedi, ale…). Hovorim mu, keby ste isli na market a videli ste tento tea-set, zaplatili by ste tolko? Ja som sa staral o kamarata, poslal mi ako vdaku tento tea-set a chcete za to 1000 BHT ? Ved som uz len za cestu sem zaplatil 600 BHT. Vy by ste si podobny set kupili za 1600 BHT? Hovorim, ze tak ja to teda nechcem, ze ho darujem tej pani, co mi robila fotokopie pasu. On ze ma chape, ale ze to je Thajsky zakon, ze s tym nic nemoze spravit…ale potom, ze to teda este raz prerata. Nasiel v knizke nejaky iny tovar, kde je asi len 10% dan a vyratal nejakych 385 BHT, hovorim aj tak je to vela, ale na spomienku, aby som KAZDEMU, co mi chce nieco poslat, povedal tento pribeh…tak ze to zoberiem, ze si to vystavim do vytriny a budem spominat.

Ning spravil niekolko chyb, o ktorych ale nemohol vediet. Tu su strucne popisane pravidla, ako posielat veci do zahranicia:
1. Posielajte to na domaceho! Ked vidia meno “faranga” na krabici = iste peniaze, nech plati! (Poslal to na kamosovu firmu a na moje meno)
2. Deklarujte aspon nejaku sumu (do 20 USD), on to poslal s cenou 0, co je tiez OK, ale v tomto pripade to moze vyvolat podozrenie
3. Do popisu obsahu zasielky pouzivajte ANGLICTINU. On napisal obsah zasielky Cinstinou, tak jasne, ze nevedeli co je vo vnutri…sup ho na colne konanie

Takze takto nejako, mam cajovy setik za 1000 BHT a s velkym pribehom.

Po vybaveni som isiel klasicky do pozicovne motoriek, nechal som jej tam v uschove moj balik z Ciny, ze idem riesit Thajsky vodicak. Na Thajsky Vodicak treba potvrdenie adresy, takze najprv som isiel na Imigracne, na listok som jej napisal, ze kde byvam, zaplatil 500 BHT, a o par hodin som mal potvrdenie kde byvam. Samozrejme toto mi dali az poobede a na vodicak treba prijst rano, takze v ten isty den som to uz nestihal. Ale nevadi…

Isiel som k doktorovi pre papier, ze som OK, 150 BHT, zmeral mi tlak a zistil, ci nie som farboslepy, opytal sa ma, na co to chcem, ja ze na vodicak, a on na to, ze ci na motorku, alebo auto, ja ze obe, tak mi dal dva papiere.

Stretol som sa s Amp, isli sme sa ubytovat a ku kamosovi Andrejovi pokecat. Na dalsi den som teda skoro rano isiel na vodicak, sice som si na Phangane zabudol moj medzinarodny (expirovany) vodicak, co sa ukazalo ako dobre. Cize, aby som to napisal strucne, co nevyhnutne treba na Thajsky vodicak:
– potvrdenie adresy (daju na imigracnom – na Samui to je 500 BHT, lisi sa to na kazdom imigracnom)
– potvrdenie od lekara (150 BHT, ale cital som, ze aj za 100 BHT to davaju)
– viza, ktore maju na vstup 90 dni (cize na turisticke viza nie, ale zevraj aj to uz nekontroluju, asi ako kde)
– optimalne doniest platny “domaci vodicak”, alebo medzinarodny…

Dal som typkovi vsetky veci, ako je napisane, aj s mojim SK vodicakom, na ktorom nie je ani slovo po Anglicky, tak som nevedel ci to budu akceptovat, typek sa pyta, ze na motorku nemam vodicak (co je pravda, na SK mam len na auto), ale na vodicaku je aj mala motorka (AM), takze, ze ma posle na skusky. Hovorim, mam vodicak, na male motorky. Pyta sa kolegyne, ze ci mi to uznaju, ona sa ma pyta, kolko cc. Hovorim 150. Skoro som sa typol presne, ona na to kyve hlavou, ze OK, uznavaju mi to. Cize ziadne testy netreba robit 🙂 Zobrali papiere od vsetkych, bolo tam asi tak pol na pol thajcov a “turistov”, potom sme isli hore na poschodie na testy zraku.

Typek (ten isty co sme mu davali papiere), mal na chodbe semafor, prvy test pozostaval z toho, ze zasvietila na semafore farba a clovek mal povedat aku vidi. Rozne farby, na roznych poziciach, cize trebalo vediet slovicka “red”, “orange”, “green”. Dalsi test bol na periferne videnie, sadli sme si za stol a zasvecoval rozne farby a opat sme hovorili ake vidime. Dalsi testik bol na priestorove videnie, sedeli sme na stolicke, pred nami asi 2 metre bola krabica, v ktorej boli 2 tycky, z toho sa jedna pohybovala. V rukach sme mali ovladac, mali sme ju najprv posunut dozadu a potom ju posunut tak, aby bola zarovno s tou druhou tyckou. Niektori tento test nespravili, mne sa podarilo. Po uspesnom testovani sme isli dole, odfotili sa a pockali na nove vodicaky. Cize prisiel som rano o 8:30, odisiel som o 11:00 s dvoma vodicakmi – jeden na motorku a jeden na auto, stalo to dokopy okolo 300 bht.

Thajsky vodicak bezne clovek nepotrebuje, avsak nedavno zacali kontrolovat vodicaky aj na Phangane – cloveka zastavia najprv, ze nema helmu, a potom ked tak si vypytaju aj vodicak. Vodicak je dobry aj na to, ze v Thajsku funguje dvojite ocenovanie – jedna cena pre Thajcov, jedna cena pre Turistov, napriklad v narodnych parkoch to bolo 40 bht vstup pre Thajca, 200 bht vstup pre faranga. Takze, Thajsky vodicak zabezpeci (alebo by mal zabezpecit…) Thajsku cenu. Dalsia podstatne vec je, ked sa stane buracka, tak poistovacia spolocnost pyta vodicak…a dalsia dolezita vec, ked mate nehodu, pride policia, aj ked je clovek v tom nevinne, ale nema vodicak, tak automaticky je vinny…ja uz mam TH vodicak a citim sa lepsie…

To by bolo na dnes vsetko, do cestovania!