V tomto clanku, uverejnenom aj ked neskor, ale predsa…napisem ako som s kamaratom Andrejom spravil 16 dnovy, celkom narocny, ale o to krajsi trek v Nepale. Vsetko zacalo tak nevinne. Ako vzdy…

Najprv vas navnadim videjkom, ktore som pre vas postrihal alebo si mozete pozriet fotogaleriu (stale v procese nahravania, mam otrasny internet):

Andrej – Slovak, ktory zije na Koh Samui druhym rokom bol v susednom meste, kde sa teraz nachadzam, tak sme si zavolali a stretli sa. Popri nahanani sa na policiu, vaznicu sme si dali zopar piv a slovo dalo slovo, rozhodli sme sa ist do Nepalu trekovat. Ja som tam uz bol 2 roky dozadu, ked som isiel okolo Anapurny cez Thorong La Pass, takze som vedel co nas priblizne caka, Andrejov sen bol ist trekovat do Nepalu a ja som si povedal, preco nie. Aj tak mi uz viza koncili a bol cas spravit dalsi viza run. Podobne akcne vizaruny mam rad, aspon sa nieco deje, nie len ist na hranicu a otocka spat.

Rozhodli sme sa 10 dni pred planovanym odchodom, ktory pripadol na 16.11.2012. Pred odchodom sme isli Andrejovi kupit trekovacie topanky, ja som nejake topanky mal, ale o tom neskor 🙂 Na taky trek sa bolo vhodne fyzicky pripravit, tak kazdy den som trenoval – skakal cez svihadlo, kliky, drepy, brusaky, Andrej zas chodil na Hot Yogu, behal, rozchodieval nove topanky po miestnych kopcoch a plaval. Mali sme priblizny plan, kde chceme ist a kolko to bude stat, Lonely Planet online nastudovany a webstranky pozrete… Den pred odchodom priletel na Pattayu, kde som ho vyzdvihol a dalsi den sme uz odlietali z Bangkoku, kde nas odviezla moja priatelka Amp, cez New Delhi do hlavneho mesta Nepalu – Kathmandu.

Na letisku v Kathmandu sme sa nechali odviezt do turistickeho centra nazvom Thamel a isli sme riesit veci – kupit nejake trekerske vybavenie – predavaju sa tam kopie roznych znaciek za par penazi, niektore su kvalitnejsie, ine menej. Po nakupoch sme oslovili zopar cestovnych kancelarii, chceli sme si najat nosica – portera. Nahodou sme objavili celkom, na prvy pohlad uprimneho pana z cestovky, cez ktoreho sme vsetko dohodli – vybavenie TIMS – listka na trekovanie (10 EUR), povolenie do vstupu narodneho parku (30 EUR), a nosica (14 EUR na den vratane vsetkeho), spiatocneho listka do Lukly (220 EUR).

18.11.2012 – Odlet z Kathmandu do Lukla (2840m), trek do Phakding (2610m) 3:00h

Let sme mali naplanovany o 10:30 z Kathamandu do Lukla, prisli sme na domestic departures, chaos na letisku, informacny system skolaboval, posielali z nas z rady do rady ale po hodine sme sa zazrakom checkinli a okolo 11:00 sme naozaj odleteli malym, 16 miestnym lietadlom do Lukly. Vsetci sme boli velmi nadchnuti letom s castymi turbulenciami, po lavej strane sa uz vypinali vrchy Himalaji a fotaky cvakali ako samopaly. Po cely cas sme sa citili ako sucast pilotnej kabiny, piloti nechali pre nas otvorene dvere, takze sme mali moznost vidiet, vsetko co sa v kabine deje. Po zlozitom, ale makkom pristati (!!!) na jednom z najvyssie polozenych letisk s nazvom “Letisko Tenzinga Hilaryho” v Lukle. Tu sme stretli nasho mladeho, 20 rocneho a 53kg vaziaceho portera menom Gelu Sherpa Jems Sherpa, hovoril celkom dobre po Anglicky. Batohy si dal dokopy a po obede sme vyrazili na cestu. Po chvili, za hodinku dal spacak Andrejovi, ze je to pre neho tazke (!), pritom dokopy niesol len 15 kg, jeden ruksak vpredu, jeden v zadu – tak to som sa hned nahneval, co to je za chalana… Mna zacala tlacit topanka a hned som schytal odtlak. Tak sa trek dobre zacina…cesta bola dost prasna a bolo aj dost turistov, ale to sme ocakavali, predsalen Everest Base Camp je najnavstevovanejsia trekova destinacia v Nepale. V Phakdingu bola aj nasa prva skusenost s Himalajskym prostredim – WC a sprcha bola vonku, cize zima, a prvykrat sme otestovali nase spacaky, ktore celkom dobre hriali. Vecer sa kurilo a ku krbu sme dosli v kratasoch, co bol omyl, lebo bola naozaj zima. V Lukle sme si dali Momo (plnene neslane pyrohy), na veceru v Phakdingu sme zadelili Daal Bath – narodne jedlo pre nosicov skladajuce sa z ryze, zeleninoveho curry a sosovice s tym, ze ak je clovek hladny, aj opakovane mu dolozia.

19.11.2012 – Phakding do Naamche Bazaar (3440m), 5:30h

Standardne o 7:00 budicek, po ceste sme presli viacero lanovych mostov, cez den bolo este celkom teplo, takze sa dalo chodit v kratasoch, zaplatili sme poplatok do narodneho parku Sagarmatha National Park v Monjo – 3000 Nepalskych Rupii (cca 30 EUR), kontrola trekovych listkov od policie,  poslednu hodinku do Naamche sme si uzili slapanim do strmeho kopca, kde sme mali moznost vidiet porterov, ktori niesli nezriedka naklad tazsi ako 100kg a podla toho aj “vonali” – mozno vonavsie boli karavany Yakov, ci somarov, ktore okolo nas prechadzali nesuc tazky naklad v podobe stavebneho materialu. Po ceste sa nam poskytol prvy pohlad na najvyssiu horu sveta – Mount Everest. Cesta do Naamche bola celkom narocna a o to radsej sme boli, ked sme zaparkovali v hoteli Ama Dablam pomenovanom po znamom strmom vrchole. V rozprave v jedalni sme sa dozvedeli, ze si mozeme uzit este “tropicke” lokalne pocasie, pokym nepojdeme vyssie a mali by sme si nabit baterky, pretoze vsetko vyssie je drahsie. Domaca nam povedala, ked sme sa bavili o jedle, ze tiez robia podobne jedlo, ako nase zemiakove placky, ktore sme si dali, na rozdiel od nas, ich vsak podavaju so stiplavym syrom z yakacieho mlieka. (3 EUR za jednu placku – potato pancake). Poslali sme fotky so statusami na facebook a vyspali sme sa este v relativnom teple do dalsieho rana.

20.11.2012 – Naamche Bazaar aklimatizacia v Khumjung (3790m), 4:00h, caj za v Everest View Hotel, obed Tashi Delek Lodge

Na tento den sme mali naplanovanu aklimatizaciu, predsalen vyskova choroba AMS je svinstvo – 1 stadium je hromadenie vody v mozgu, co sposobuje bolest hlavy a 2. stadium je hromadenie vody v plucach a moze nasledovat smrt. Najlepsia je prevencia – treba postupovat pomaly – ist cez den vysoko, ale nad 3000 metrov spat vyssie len o 500 metrov a uzivat tabletky Diomax. Doobeda sme vybehli do Everest View Hotel, z ktoreho je krasny vyhlad na okolite hory a samozrejme na vysnivany Mount Everest. Po caji sme zisli do prilahlej dedinky Khumjung vo vyske 3790m do chaty Tashi Delek, kde sme si pochutnali na obede a vecer navrat do Naamche Bazar, do “tropickeho mesta”.

21.11.2012 – Naamche Bazaar do Tengboche (3860m), 5:00h (Tengboche monastery)

Pocas vystupu do Tengboche sme videli niekolko marantoncov, ktori bezia za 5 dni z Everest Base Camp do Lukly. Po par hodinach sme dosli k najvacsiemu klastoru v narodnom parku (wikipeddia). Jedno z pravidiel je, ze klastor sa musi obist po pravej ruke a az potom sa do neho moze vstupit. Isli sme sa aj pozriet na denne autenticke modlidby, kde mnisi odriekavali Tibetske zaklinadla. V Tengbotche realne zije len asi 50 mnichov, ostatne budovy su hotely pre turistov. Byvali sme v Everest Rhododendron, co je novopostaveny “hotel”, kde sme spali len my s Japonskymi turistami. Objednali sme si klasicky cesnacku, ktora bola asi najhnusnejsia v zivote, neskor sme sa dozvedeli, ze majitelka je vonku a varila dcera. Balenu vodu mali tiez neskutocne drahu, tak sme isli pozriet konkurenciu a nasli sme Rivendell Lodge, kde bolo ovela viac turistov, plus je tam moznost dat si sprchu a takisto sa pripojit na internet. Bohuzial, uz sme boli ubytovani, inac by sme miesto zmenili.

22.11.2012 – Tengboche do Dingboche (4410m), 5:30h

Dnes sme prekrocili hranicu 4000 metrov nad morom, kde clovek uz naozaj citi nedostatok kysliku, je menej vladny a sem-tam pobolieva aj hlava. Z Tengboche sa da dostat do Periche, kde sa nachadza vysokohorska nemocnica najblizsie k Everestu. Od tohoto miesta nahor bola moznost nabijat si elektronicke zariadenia len cez solarne panely, kde hodina stoji okolo 2 Eura, preto je naozaj mudre si zobrat so sebou solarnu nabijacku. Takisto sa udiala aj zmena v kureni, od tohoto miesta sa prevazne kuri v peci len s Yacimi ususenymi vykalmi, ktore na podivenie hreju velmi dobre.

23.11.2012 – Dingboche aklimatizacia !!!

Toto bol dalsi den nasej aklimatizacie, doobeda sme si vybehli na prilahly kopec, kde sa nachadza zopar stup, lokalne nazyvanych Boudha, co je zobrazenie Tibetskeho boha Buddhu. Poobede som este vybehol urobit zopar timelapsov a fotiek okolia, vecer pri peci sme stretli prvykrat Cinskeho kamarata Ninga, ktory so svojim porterom naozaj toho prechodil vela.

24.11.2012 – Dingboche do Lobuche (4910m), 5:30h

Rano klasicky zima, jedli sme v restauracii v dedine Thukla, po ceste sme videli zopar pamatnikov, ktore boli postavene zosnulym horolezcom. Bezne ceny v tychto nadmorskych vyskach su nasledovne: Daal Bhat 4 EUR, Liter vody 2 EUR, Omeleta s toastom 5 EUR, Cesnakova Polievka 3 EUR, Tepla sprcha 4 EUR, izba pre dvoch 5 EUR.

25.11.2012 – Lobuche do Gorakshep (5180m) s vyletom Everest Base Camp (5363m), 7:30h

Toto bol jeden z najtazsich dni. Do Gorakshepu, sme dorazili na obed a po jedle sme pokracovali do Everest Base Camp, co su dalsie 2-3 hodiny narocnej chodze cez velke skaly, sut a ladovec. Svoju poziciu Base Camp meni kazdym rokom, pretoze je umiestneny na ladovci. Na miesto sme dorazili medzi poslednymi pred zapadom slnka a po zdolani narocnej cesty sme mali pocit vytaztva, pretoze Base Camp bol jednym z hlavnych miest, kam sme sa chceli dostat. Ak sme zvladli toto, nabuduce dame aj samotny Everest, staci len 50.000 USD  🙂 Po zdokumentovani sme sa obratili spat do Gorakshepu, cesta spat sa zdala nekonecna, po ceste som videl jedneho turistu tyckovat od unavy a aj mne nebolo vsetko jedno. Ach tie moje odtlaky…dorazili sme az po zapade, zima isla az za nechty…

26.11.2012 – Gorakshep do Zongla (4710m), vylet na Kalapatar (5540m)

Tieto riadky pisem az 26.1.2013, pretoze Andrej slubil, ze napise clank. Napisal zopar poznamok, ktore sa tusim vymazali a jednoducho musim to dopisat, takze dik Andrej, aj nabuduce! 🙂 Takze, toto rano sa Andrej citil horsie, mal horucku a celkovo bol vycerpany. Na Kalapatar, najvyssie polozene miesto pocas treku som isiel len s Geluom a este sa ku nam pridal jeden Anglican. Cesta hore bola celkom narocna, ale opat – pomalicky dalej zajdes a lava, prava – pomaha. Ocitli sme sa hore, odkial sa naskytol naozaj prenadherny vyhlad, po lavej strane ladovec pod everestom, videli sme Everest, cele udolie a po pravej strane jazera. Porobili zopar fotiek a isli spat. Po navrate bol uz Andrej na tom lepsie, tak sme vyrazili do Zongla. Prisli sme dost neskoro, po zapade slnka, ktore zapada strasne skoro po 15.00 hodine sa neskutocne ochladi…Spominam si, ze v hoteli, ak sa to tak da nazvat, kde sme spali som objavil THAJSKY cestovatelsky magazin, specialne cislo, kde Thajec bol na Mt. Evereste. Tak to bola sila – asi osud – bohuzial, osud som nezobral do vlastnych ruk a ten magazin sa v Thajsku uz neda kupit – chcel som ho darovat rodine Amp, aby mali trosku predstavu…no nic, nabuduce! 🙂

 

27.11.2012 – Zongla cez Cho La Pass (5370m) do Thangnag (4500m)

Najnarocnejsi den bol pred nami. To sme este nevedeli. Vyrazili sme neskor ako vsetci ostatni, ved mame cas…cesta bola zo zaciatku v pohode, az som stupil, bolest v lavo boku, stupil znova, bolest vacsia, hovorim si, toto nie je nic dobre. Musel som zastavit. Andrej ma ulozil do pohotovostnej polohy a zacali sme spekulovat, co to moze byt a co dalej…bolest to bola neprijemna, ked som lezal, tak som ju necitil. Po 10 minutach prestavky som skusil ist dalej, pomalicky sa dalo, Andrej mi pomohol s ruksakom a isli sme hore. Bolest postupne presla a myslim si, ze to bolo slepe crevo a bolo to zo stravy…sem tam sa mi vynimocne ozve…no nic, isli sme hore, po ceste sme stretli vyletnikov, co isli oproti a hovoria, ze by sme si mali pohnut, zdviha sa vietor a je to tam dost smyklave. Mne sa samozrejme po ceste takmer uplne pokazila topanka, tak som si ju ciernou izolepou pekne omotal, vyvetral ponozky a isli sme na najnarocnejsiu cast – priesmyk Cho La. Hned zo zaciatku sme videli, ze to nie je sranda, asi tak kilometer ladu, na pravej strane boli trekeri, ktori sa smykali a plakali, ako nemozu vyjst. My sme samozrejme macky so sebou nemali, tak Gelu navrhol, ze pojdeme po lavej strane. Schoval som fotak, zobrali sme si male ostre skaly do vrecok a isli sme na to. Zaciatok bol celkom v pohode, cim sme stupali vyssie, tym to bolo narocnejsie – jeden nespravny krok, ci smyknutie, no minimalne noha zlomena. Gelu isiel prvy, Andrej sa ale rozhodol, ze cesta priamo hore sa zda byt lepsia, tak ja za Andrejom, na to mi Andrej krici – Brano, ja uz nemozem, tu sa uz neda ist vyssie, bojim sa! Ja na to, neboj, oddychni si a najdes cestu. V tom som videl, ze to naozaj nie je sranda, ja som bol na tom podobne…jednoducho tie ihlice z ladu koncili a clovek sa nemal do coho zapriet, uz len cisty lad. Tak tu uz nastupovali instinkty, kamene von z vrecak, a robili sme si stopy. Gelu zachranil Andreja, potom aj mna a na konci sme sa vsetci objali, ze sme to prezili. Potom uz len cesta dole…dole…dole, dlho dole. Bol to velmi narocny den. Vecer sme si zalsuzene oddychli, ja som sa snazil aspon opravit moju topanku, kde sa odlepovala podrazka a uz, ako sa hovori, vyplazovala jazyk. Sidlo na noziku, snurka, a nejako som to tam s pomocou Gelua dal dokopy, este aj sekundove lepidlo vybavil, tak som to zlepil a mozem povedat, ze ta topanka pekne prezila az spat do Lukly.

28.11.2012 – Thangnag do Gokyo (4750m)

Tento den sa niesol v znameni ladovca, cez ktory sme prechadzali. Uzasna atmosfera, ako zo Sci-Fi filmu. Tento ladovec sa pohne kazdy rok o zopar metrov, takze cesta sa stale meni. Stale oklopeni velhorami sme prisli k velkemu jazeru, Gokyo cislo 3 (4734m), pri ktorom lezala dedinka Khumjung-Gokyo. Tu sme sa ubytovali, tento den nebol az tak narocny, tak som este vybehol porobit zopar fotiek okola. Na dalsi den sme mali naplanovanu pohodicku – vylet na ostatne Gokyo jazera.

29.11.2012 – Vylet na Gokyo jazera

Isli sme na jazero Gokyo 4 (4834m), samozrejme sme zvolili neobycajnu cestu, aby sme boli blizsie k horam, o to bola narocnejsia. Vyhlad ale absolutne uzasny. Isli sme dalej na piate jazero, spravili zopar fotiek, dali susene ovocie a otocka nazad. Dalej je aj jazero cislo 6, ale je to slusna prechadzka a zevraj je odtial uzasny zapad slnka…celkom slusne unaveni sme sa vratili spat do hotela, dali sprchu, a priravili sme sa na dalsi den

30.11.2012 – Gokyo cez Renjo Pass (5345m) do Lumde (4380m)

Rano sme dali zbohom dedinke Gokyo, isli sme popod vrchol Gokyo Ri (5483m), kde sme nesli, pretoze z Renjo Pass sa naskytne podobny vyhlad. Rozlucili sme sa s tretim jazerom a pred nami sa rysoval celkom slusny stupak. Avsak uz nas malo co mohlo prekvapit, tak sme ho zdolali a pokracovali dalej a dalej. Ak si spravne spominam, bol to tiez narocny den, ale urcite to bol najlahsie pass, aky som kedy dal. Tento priechod urcite odporucam, clovek ma moznost vidiet najkrajsie vyhlady pocas treku. Na vrchole celkom fukalo, tak sme porobili zopar fotiek a sup ho “starway to heaven” smerom dole do Lumde. Po ceste sme videli zopar peknych jazier. Na konci nas cakala uz slusna hmla a boli sme radi, ze cesta bude uz v podstate len smerom dole a vsetko sme prezili, celkom v pohode.

1.12.2012 – Lumde (4380m) do Thamo (3493m)

Tento den bol v pohodicke, cesta ubiehala rychlo, vyklesali sme skoro vyskovy kilometer, takze cestou dole clovek moze aj bezat. Isli sme popri koryte rieky, dost slusne fukalo a este stale bola zima. Po ceste sme sa zastavili v Thame, u najvacsieho makaca sherpu v guesthouse, dali cesnacku a pokracovali po ceste-neceste do dedinky Thamo, kde sme uz mali luxusne byvanie, v spolocnej sale televizor so satelitom, davali Terminator 3 a ine filmy, tak popri jedle sme citili uz civilizaciu, dobili baterky a isli spat.

2.12.2012 – Thamo (3493m) do Naamche Bazaar (3440m)

V tento den sme isli hore kopcom, aj dolu kopcom, videli sme historicke miesto, pristavaciu plochu pre vrtulnik, Naamche monastery a staru znamy dedinku z druhej strany. Ostali sme v tom istom guesthouse, Ama Dablam, dali sprchu, vecera a spat.

3.12.2012 – Naamche Bazaar (3440m) do Lukla (2840m)

Stara znama cesta, zaprasena, vela nosicov…pozerame do tvari turistov, ktori idu hore, vacsinou vsak len na malu prechadzku. Po ceste vidime 20% turistov, ako ked sme zacinali, pocasie je neuprosne a low season zacina, hotely prazdne, restauracie takisto – nam to vyhovuje. V Lukle ubytovani, internet, hladali sme aj nejaku disco dancing, ale vsetko zdechle. Sprcha, vecernicek, postel.

4.12.2012 – Lukla odlet do Kathmandu

Rozlucka s Gelum, rano sme isli na mini letisko, kde sme cakali nejake 3 hodiny navyse, nakoniec lietadlo po nas doslo a odlet do Kathmandu s dobrym pocitom. Lucime sa a spominame…dokazali sme to!

 

V Kathmandu sme sa stretli s nasim Cinskym kamosom, isli sme do steak housu Everest, kde sme si dali 800 gramovy steak (kazdy) a spat v “civilizacii” sme si oddychli. Spravili sme si vylety na najznamesie turisticke miesta, porobili male nakupy a clovek sa ani nenazdal a sedel v lietadle spat do Thajska.

 

Co sme si brali na trek:

Spacak, Goratex Nohavice, Bunda, Ciapka, Rukavice, Spodne Pradlo (5ks), Trekove Ponozky (5ks), Spodne Tielko (3ks), Tricko s dlhym rukavom (3ks), Celovka, Batoh (2ks), Trekove Topanky, Slapky (1ks), Slnecne Okuliare, Opalovaci Krem, Toaletne potreby (mydlo, pasta, kefka, holiace potreby, labelo, mast do nosa…), rychloschnuci uterak, zdravotnicke potreby (tabletky proti hnacke, bolesti hlavy, chripke, leukoplasty, noznicky…), praci prasok. Nezabudli sme na: Pas, 5x fotka, kreditky, peniaze, pero, fotak a prislusenstvo, notebook, nabijacky. Dokupili sme aj Dioxine (proti vyskovej chorobe), Ncell Sim. Chybalo nam: solarna nabijacka – dobijanie je neskutocne drahe, prenosny varic s hrncekmi (caje atd su predrazene). Pre zaujmavost, cely vylet nas vysiel na okolo 1700 Eur (spolu so vsetkymi letenkami)

 

Ak by som mal porovnat trek Annapurna Circuit a tento trek, tak si myslim, ze tento bol fyzicky narocnejsi, ale asi aj krajsi (aj ked to je velmi subjektivne), boli sme vacsinou casu vo vyssej narmoskej vyske, cize podmienky su narocnejsie. Anapurna bola zasa krasna v tom, ze clovek ide z 1000m do 5000m nad morom a vidi ako sa priroda po ceste meni, zacina pri pomarancoch a konci, obrazne povedane, na lade.

Takze dalsi krasny vylet mam za sebou a uz sa tesim na dalsi “trip”. Priatelia, do cestovania!

P.S.: Na zaver pripajam zostrihane videjko z potapania okolo Kanawa – malebneho ostrovceka pri narodnom parku Komodo a koralovy utes v Komodo:

 

[alpine-phototile-for-picasa-and-google-plus src=”user_album” uid=”109463707206183588629″ ualb=”5834299707680731633″ imgl=”picasa” style=”wall” row=”4″ size=”320″ num=”20″ shadow=”1″ border=”1″ highlight=”1″ curve=”1″ align=”left” max=”100″]