V tomto clanku zhrniem nasu cestu na motorke okolo Chiang Mai. Medzi cestovatlmi je znamy ako “Mae Hong Son Loop”. Zahrna prevysenia, vystup na najvyssi vrch Thajska, nespocetne mnozstvo vodopadov, jaskyn, chramov a hlavne zazitkov. Je trohu dlhsi, tak sa na to pripravte.

Z Chiang Mai sme vystartovali klasicky neskor, podla Thajskeho casu, moja Amp si rada pospi, a ja si aspon rano “potukam” na pocitaci. Kupil som Golden Triangle mapu, mal som mobilny internet s GPS (Google Nexus One a Google maps) a este mapku od Milosa, takze sme sa nemohli stratit. Na tento okruh som sa strasne tesil, pretoze mi ho uz vela ludi chvalilo a vsade pisu, ze je najkrajsi v Thajsku.

Den 1 – Ganesh Himal, Wat Phra That, Mae Ya, Chom Thong

Zacali sme na ceste 108, vo Wiang Takane, co su 1300 rokov stare Burmenske ruiny, nic uchvatne, po Sukhothai. Pravdupovediac tam boli dve zrucaniny, nicim nezaujmave, jedine historiou. Neskor sme isli do Ganesha Himal, hinduisticke muzeum venovane Bohu Ganesh, celkom pekne, na to ze to je v Thajsku. Neskor sme vyfrcali na motorke na pekny vyhlad, kde je Wat Phra That, krasny chram, kde sa da ostat na meditaciu. Zabudol som odbocit, po ceste sme videli leziaceho Buddhu, tak sme tam sli pozriet – vyplatilo sa, aj ked mu rasty vyrastky – vcelam sa tam akosi zapacilo. Vecer sme zakoncili v Chom Thong Vora Vihan – co je opat krasny chram. Sice, nezakoncili – mal som napad este ist pozriet Mae Ya vodopad, tak sme tam rychlo isli, cesta bola krasna, cez kontrolu som prefrcal – Thajci platia za vstup do narodneho parku 40 bahtov, farangovia (cudzinci) 200 bahtov. Vodopad bol oficialne “zatvoreny”, nikto tam nebol, tak to bolo o to krajse, porobil som nejake fotky a isli sme hladat ubytko. Vecer sme este isli na lokalny festival, isli sme na thajsky kolotoc, kde som sa ledva zmestil a bol pohanany motorom na traktor (aspon sa mi tak zdalo, hehe). Cesta: 108.

Den 2 – Watchiratan Waterfall, Pathat Doi Inthanon, Thep Panom, Ob Luang

Tentokrat som si vstup uz do Narodneho parku kupit musel, ale s tym som ratal, tak sme isli pozriet smerom na najvyssi vrch Doi Inthanon, tak isto sa vola aj park. Zacali sme krasnym vodopadom Watchiratan, pokracovali sme k dvom pagodam venovanym k 60. narodeninam krala a kralovnej a vystupili sme na najvyssi vrch v Thajsku Doi Inthanon vo vyske 2565 mnm. Bolo uz chladnejsie, na cestu som si zobral bundu, ale o obleceni a priprave napisem samostatnu kapitolu. Neskor sme zisli dole cez Mae Chaem, kde som zabudol natankovat, zastavili sme sa pozriet v Thep Panom – horucich pramenoch, ale boli sme hladni, tak sme isli do Narodneho Parku Ob Luang, kde sme aj prespali, najprv nam chceli predat celu chatu za 1800 Bht, tak to som hned zavrhol, nakoniec ze mozeme spat v jednej izbe za 600 Bht, ale aj tak cela chata bola pre nas. Ja som este vybehol do narodneho parku Ob Luang, zacinal krasnym mostom v kanone, isiel som na pohrebisko, kde zili praludia (toto bolo objavene v spolupraci s Francuzmi) a neskor petroglyfy – historicke malby pracloveka na skalach, skocil som este na viewpoint, ale to uz sa zotmievalo, tak som sa vratil a isiel za Amp, ktora ma cakala na dome. Cesty: 1009, 1192, 1088

Den 3 – Ob Luang, Mae Sariang

Vstavanie o 11.00 rano v Ob Luang, dokoncenie navstevy narodneho parku (pytali odo mna opat vstupne, na co som im povedal po Milosovej rade, ze vstupne plati pre rozne narodne parky a 2 dni, na co sa so mnou odmietli hadat a pustili nas…, neviem ako to je naozaj v skutocnosti), natankovali sme a potom som na to slapol. Zastavil som len tak, ze sa trochu najeme, a videl som odbocku na vodopad, o ktorom som nic nevedel. Len tak zo srandy som ho teda isiel pozriet, bol mimo narodneho parku, takze ziadne vstupne, ziadni ludia – a opat sa vyplatilo. Jednalo sa o vodopad  Mae Sawan Noi, co je 7 stupnovy vodopad, kde som porobil zopar obrazkov. Dosli sme do Mae Sariang, malej peknej dedinky pri Burme, kde sme sa navecerali v restike Jinthira a na odporucenie som si dal Chicken Cashewnuts, ktore bolo ozaj dobre. Nasli sme ubytko, isiel som k holicovi, ktory ma ostrihal a oholil za 50 Bht, este som nakrmil rybycky svojimi nohami – pekny a zdravy zazitok, v restike mali akvarko pod stolom, clovek si tam supne nohy a male “pyrane” – cistice – sa o zvysok postaraju. Najprv to strasne steklilo, ale dalo sa zvyknut. Cesta: 108

Den 4 – Mae Sariang, Mae Sam Laep, Sop Moei

Na dalsi den sme si privstali, o 8.15 sme sa checkoutli a isli smerom na Ban Mae Sam Leap, co je maly pristav, kde sa da objednat lod, ktora chodi na hranici medzi Thajskom a Burmou. Este v Mae Sariangu som sa pytal zopar turistov, ci sa k nam nepridaju, lod stoji totiz 1300 Bht, respektive 1200 Bht ak sa ide na sever. Nikto sa nepridal, ale tento vylet som si nechcel nechat ujst, celkom sa vyplatilo. Cesta k pristavu bola dost rozbita, ale pre moju crossu to nerobilo ziaden problem. Po ceste sme videli uz uplne inych ludi, kmene, ktore tu ziju a hovoria inymi jazykmi ako je Thajctina. Prisli sme do pristavu, najedli sme sa, objednali lodku, ktora nas cez malebnu prirodu dopravila do Sop Moei. Rieka Salween bola siroka priblizne ako Dunaj, na okrajoch mala niekedy pieskove plaze, niekedy uzasne vytvarovane skaly. Okolo sa do vysky priblizne 500 metrov tiahla dzungla, naozaj ako v Jurskom Parku. Ked sme prisli do cielu, tak sme vystupili a nebolo tam nic. Respektive bolo, ale clovek musi spravit zopar metrov a Amp sa nechcelo vobec chodit, je pravda, ze v Thajsku je stale teplo, ale jej to vobec zili netrha, ked sme niekde, kde nie je “nic”. Tak sme ostali v budke, kde bol vojak. A vtedy sa to zacalo. Len tak mimochodom povedal, ze na sutoku dvoch riek, kde sme prave boli, sa 2 dni dozadu strielalo a par ludi zomrelo…no mam to ja stastie, po prezitom “teroristickom” utoku sa dostanem do svaru medzi Thajcami a Burmancami. Tak vojak vysvetloval o co islo, boli postavene strelecke mury z vriec, celkom to tam bolo napate, az by clovek nepovedal, keby nevedel. Aha, a to mi este Amp hovorila, ze je nebezpecne ist na tu rieku, ked ma strihal, tak sa s nou holic rozpraval, ze par dni dozadu sa utopili nejaki ludia z vlady, co tam sli na kontrolu…tak ale ved to sa stava… Posedeli sme si tam pol hodinku, medzitym sme este videli ako nesu dvoch zabitych medvedov, asi na gulas a potom sme sa vratili. Zobral som si este zabudnute slapky v Mae Sariangu, po ceste sa nam podarilo stratit Ampnine cizmy a ponozky (ktore beztak aj tak uz strasne smrdeli) a isli do Khun Yuam. Cestou sme nenavstivili Ban Dong, kde by mali byt Lawa ludia a nestihali sme ani jaskynu Kaew Komol a horuce pramene. Snad nabuduce. Cesta 108

Den 5 – Khun Yuam, Mae Hong Son

Vyrazsili sme klasicky na obed, chceli sme pozriet Japonske muzeum z druhej svetovej vojny, ktore sme nenasli, na mieste sa prave konali nejake hry, isli sme narychlo pozriet do Barmskeho chramu a potom do Mae Hong Son, nasli sme rychlo ubytko, zhodili veci a isli sme pozriet nejake chramy a vecer mali trh, tak sme sa zucastnili. Mae Hong Son je male mestecko, ma pekne jazero, kde je aj vacsina ubytiek, posobilo prijemnym dojmom. Cesta 108

Den 6 – Wat Pa Tham Nua, Sop Pong, Tham Lod, Pai

Na obed sme dorazili do Fish Cave, kde bol vstup pre mna 150 Bhatov. Nevedeli sme co od toho ocakavat, tak sme sli, prechadzka popri riecke, strasne vela sladkovodnych ryb, voda vyviera pod horou a niekde tam je aj jaskyna zaplnena vodou, ktora sa neda vidiet. Tak sme nakrmili ryby a neisli sme pozriet pustovnika, ktory zije v blizkej jaskyni, za ktorou sa nachadza dalsia jaskyna…snad nabuduce. Potom sme isli pozriet jeden udajne najkrajsi vodopad v oblasti Pha Sua Waterfall, ale nebol az taky krasny, ako ho na internete popisovali  – ono je obdobie sucha, takze nedostatok vody spravi svoje. Pokracovali sme v okruhu a isli sme pozriet do Wat Pa Tham Wua, kde sa robi Vipisanna meditacie. Prostredie sa mi neskutocne pacilo, ide o stredisko zasadene v udoli, vsade okolo su kopce a pri ubytovani v parku tecie riecka…nezdrzali sme sa dlho a uz sme upalovali do hlavnej “atrakcie” jaskyni Tham Lod Cave. Zaplatili sme vstupne, lod, kapitan, sprievodkyna, dokopy 550 Bahtov. Jedna sa o skupinu jaskyn, ktore si ozaj stoji za to pozriet. Skoda, ze jaskyne nemaju tak vysvietene ako to bolo vo Vietname, ked je jaskyna dobre nasvietena, tak je to proste parada. Nevadi, lampas posluzil tiez. Na druhej strany hory, kde jaskyna konci sme pockali na niekolko tisic vtakov, ktore sa vracali domov, nic podobne som v zivote nezazil, opat zimomriavky…po skonceni seansy bola uz tma, nasadli sme na motorku a upalovali cez milion zakrut do znameho mestecka Pai. Cesta 1095

Den 7 a 8– Pai

Na tuto dedinku som sa celkom tesil, aj ked som vedel, ze v podstate nic zaujmave tam nie je. No je to tak, meno tejto batozkarskej destinacii spravil jednak Thajsky romanticky film a jednak velke mnozstvo batozkarov, ktori tam idu. Takze je tu mozne najst najviac Guesthousov, restik, turistickych kanclov, pracovni a vsetkeho, co bezni turisti potrebuju. Daju sa spravit rozne vyletu, organizuju rafting, bohuzial teraz voda nie je, takze sa nedalo ani ist. Ked sme dosli vecer do Pai, nasli sme ubytko a prekvapil nas zivot na ulici, vsetko vysvietene, vela obchodov otvorenych, vyzeralo to ako walking street, vsetci vsetko predavali. Dozvedeli sme sa, ze toto je kazdy vecer, tak to sa hlavne Amp zapacilo, tak sme sa dohodli, ze teda ostaneme 2 noci.

Poriadne sme sa vyspali, isli sme sa najest a kedze c:geo ukazoval geo cache vzdielenu necelych 30 km, tak som sa rozhodol, ze si spravime vylet tym smerom. Isli sme popozerat okolie, zastavili sme sa na slavnom moste, pozreli zopar chramov, canon, vodopad, za teple pramene som im vstupne nedal, to si mozu nechat, potom sme isli na tu cache. Viedla k nej malebna cesta plna zakrut a krasnych vyhladov, bola uprostred nicoho, lesy tam dost casto horia, zalogoval som sa, nechal som tam slovensku magnetku a neskor sme sa vratili, najedli, Izraelci novi susedia nas v noci zobudili (nie som rasista, ale Izraelci su naozaj najhorsi turisti, kto s nim robil a pozna ich naturu, vie o com hovorim, teda pisem…).

Den 9 – Pai, Pong Duet Gejzir, Mae Fa waterfall, Chiang Mai

Na obed sme vystartovali, pozreli sme horuci gejzir Pong Duet, ktory dosahuje 99 stupnov, ponukali aj mineralny bazen, ktory nebol ani zdaleka taky cisty ako na obrazku, sice bolo napisane, ze sa za neho extra plati, ale teda ak by si vypytali peniaze, tak to odmietnem zaplatit. Po okupani sme isli dalej pozriet s tym istym listkom na Mae Fa vodopad, ktory pada z vysky cca 30 metrov, tak mi to nedalo, opat som sa prezliekol a isiel som na prirodnu masaz, ktoru som si do sytosti uzil. Neskor sme uz isli pekne do Chiang Mai, kde sme chceli stihnut vlak, ale nepodarilo sa, odchadzal o 16.30. Prespali sme v ubytovni pri stanici, vecer vecera, pivo, dalsi den sme este pochodili Chiang Mai, nieco ponakupovali, isli na postu a poslali pohladnice a neskor na stanicu nocnym vlakom do Bangkoku. Motorku poslali uz predtym, takze motorka cakala na stanici v BKK, tam sme uz vedeli co a ako, takze sme kupili listky do Surat Thani a isli sme autobusom do mesta na nejaky trh. Zacalo byt dost teplo, tak sme sa rozhodli ist do niecoho klimatizovaneho, isli sme do Platinum obchodaku, kde sme stretli Juraja, pokecali, a spolu s jeho priatelkou sme sli na obed – ako obycajne do Sushi Restauracie, teda bufetu, kde som sa do sytosti najedol (resp. este viacej, nez do sytosti) a potom spat stanica, vlak, do Surat Thani sme prisli rano o 4.30, tam sme si este pospali na stanici, o 7.30 sme vyrazili do mesta, motorka mi nestartuje uplne najlepsie, tak som ju nechal v servise, najedli sme sa, a uz teraz sedime na lodi smer Koh Phangan, kde prave dopisujem tieto riadky. Cesta: 1095

Priprava, oblecenie, co chybalo

Priprava sa skladala zo servisu motorky – aby som mal motorku v poriadku. Na moju prvu cestu som nevedel, co si zobrat, kedze som na motorke podobny vylet neabsolvoval. Zobral som si slapky a turisticke boty, v ktorych som sa presuval, v slapkach som chodil a niekedy isiel aj na motorke kratke vzdialenosti v meste, ked sme boli uz ubytovani. 3 tricka, 3 spodky, 3 trenky, neprefukava bunda a gate kupene za par susnov v Nepale (ucinkuje len proti metru, keby sme nedajboze spadli, tak ma to neochrani, ale poriadne sa obliect do tohoto tepla…no aj tak bolo teplo), vreckovy nozik som si zabudol, tak som kupil jeden po ceste, nabijacky, kamera Sanyo, kamera Go Pro, fotak Canon, mobil, GPS Garmin (nepouzil som ani raz), po ceste kupeny netbook, hygienicke potreby, prilba, rukavice a to je tusim vsetko. Aha, este najpouzivanejsie kluce na motorku, alkohol, betadin, obvazy, magnetky do geocachingu a ine nepodstatne drobnosti. K tomu co chybalo – v podstate som vsetko mal, nic nechybalo, a take drobotiny ako repelent, alebo zubna pasta sa da dokupit kdekolvek po ceste. Staci mat peniaze, alebo kreditnu kartu…

Zhrnutie a fakty

Moj prvy vylet na motorke hodnotim viac nez pozitivne. Motorka Kawasaki KLX 250 nie je urcena na dlhe presuny, maximalne ide 110 po rovine, sedadlo je uzke, takze po hodine jazdy uz zacina boliet zadok – preto sme si kupili aj vankus, ktory to dost zlepsil. Celkovo sme spravili 2222 kilometrov, z toho okruh Mae Hong Son bol cca 1000km, prsalo, resp. mrholilo nam len jedenkrat, takze pocasie vyslo, teplota bola v noci cez 20 stupnov, cez den okolo 30 stupnov.

Mae Hong Son je povazovany za jednu z najlepsich turistickych tras pre motorky a musim to potvrdit, boli tam same zatacky, je ich viacej ako 2000 (podla toho odkial to clovek rata), predavali aj vela triciek s napisom 1864 curves around Mae Hong Son.

Fotil som toho dost, takisto som aj robil zabery z cesty s Go Pro kamerou, otazne je kedy to postriham, odhadom mam viacej nez 12 hodin videozaznamu a chcel by som spravit 5 minutovy zostrih.

Kedze som sa celkom “namotal”, tak mam v oku vyhliadnutu motorku Kawasaki Versys 600cc, ktora je urcena presne na podobne cestovanie. Je pravda, ze som teraz jazdil malicko aj po offroad cestach, ale absolutne to netreba, cesty v Thajsku su viac nez dobre, sice sem tam su diery a necakane konce ciest, ale okrem toho su siroke a prehladne, cize nabuduce ak pojdem, tak uz nebude treba posielat motorku vlakom.

Do cestovania!