Ahojte, hlasim sa z ciest – som zivy a zdravy. Takze kde zacat – zo Singapuru som zdrhol, metro maju vyborne, to sa musi nechat. Lietadlo mi letelo 6.20 rano, takze 4.20 som tam musel byt, metro premava len do 24.00, takze som siel o 23.00 na letisko – taxiky su predrazene v noci – nebudem ich podporovat hajzlikov – a este k tomu letisko je pekne daleko. Na letisko som dosiel v pohode, clovek sa celkovo v Singapure nestrati, vsetko je znacene. Na letisku klasika – zima ako hovado, neda sa tam spat, tak som sa nasral – tak som siel do vstupneho medzipriestoru, dal pod seba uterak a spal som – tam bolo teplo a este aj lepsie – nevadi ze som vyzeral ako bezdomovec – verim tomu, ze ti co spali na stolickach a triasli sa mi ticho zavideli. Vratili mi DPH, lietadlo do Bali bolo skoro prazdne, 2:30 hodiny letu a uz som pristal.
Bali – ostrov v Indonezii, velky 153 x 112 km – priblizne. Pristal som tu, vybral som nejake peniaze z bankomatu. Peniaze su tu dost sranda, maju tu Indonezske rupie, kurz je taky – aspon ja to tak ratam – ze 200 sk je 100.000 rupii (je to 95.354 podla xe.com). Takze kazdy kto tu pride je hned milionar – dobry pocit. Bankovky tu maju od 1.000 po 100.000 – mince tu nevidiet, takze tringelty (1.000 rupii – 2 sk) sa tu nechavaju srandovne 🙂 Ok, doviezol som sa do Kuty – je to najturistickejsia oblast na Bali – uz cesta z letiska bola cudna, vsade po ceste bolo nieco – k tomu neskor. Chodil som a hladal som ubytko – vedel som z netu ze nieco je na Poppies Line – tak som siel tam, nieco som nasiel. Prve prekvapenie bolo, ze tu nie su chodniky ani cesty. Su tu chodnikocesty – jednoducho po chodnikoch chodia motorky – aspon v Popies Line, fakt sila. Cestou ma oslovilo asi 100 ludi, ci nechcem nieco kupit, par ma chytilo aj za ruku, jednej zenskej som neodolal (just visit my shop…), hned okolo mna 3 dievcata, jedna mi zacala cistit a lakovat nechty na ruke, druha mi dala privesok na ruku, tretia mi robila masaz…no full servis, takze som s jednou kecal co a ako a potom prislo na platenie. Povedal som im, ze som nic nechcel a ja ze to robia z dobrej vole 🙂 Hlavne som im povedal ze byvam v Thajsku a viem ako to funguje, trosku som ich poucil, nechal som im 50.000 rupii a s usmevom odisiel (ze Japonska cena je 250.000 rupii pre kazdu zensku, srandistky velke:) Nasiel som ubytko za 130.000 rupii (260 sk), ma to bazen, tv, teplu vodu, vanu a postele pre troch ludi (manzelska a jedna samostatna). Isiel som hned pozriet mesto – hor sa na plaz. Hned som sa zoznamil s typkom – Egg – predava napoje, ale vlastni restiku, vecer je v restike, cez den na plazi. Vedla neho hned chalani – tak som zobral 2 hodinovy kurz surfovania za 100.000, celkom mi to slo, aj som sa postavil, samozrejme v TV to vyzera lahko a lepsie, ale chce to cvik. Tak som si splnil dalsi sen, som happy. S Eghom som pokecal o vselicom moznom, ludia tu zarabaju okolo 1.000.000 rupii, takze je to tu fakt dost lacne, ale niektori – hlavne velke cestovky ponukaju veci za USD…ale aj tak je to tu lacne. Plaz v Kute je obrovska, su tu take 2 metrove vlny, no nadhera. Pri Eggovi si sadaju rozni ludia, tak som s nimi pokecal, napriklad Australcania to tu maju na skok, tak sem chodia relaxovat. Sadla si tam aj Eva – indonezske dievca, pracovala v Hong Kongu – zhanala pracu pre Indonezanov, hovori po Cinsky, Indonezsky a Anglicky…, tak sme si dobre pokecali, mozno sa este stretneme – co by bolo fajn, lebo aj celkom pohladna je:) K Anglictine – v Kute hovori kazdy po Anglicky, isiel som aj mimo, tam je to horsie. Ludia su tu celkovo prijemni, snazia sa pomoct. Co sa tyka krasy dievcat, hodnotil by som ich dost vysoko, urcite lepsie ako v Singapure, ak dame 9/10 Thajkam (Slovensko samozrejme 10/10:), tak Indonezky 8/10 podla mna 🙂 Musim nejake nafotit, aby ste aj vy zhodnotili. S Evou som siel na veceru, zobrali sme motobike taxi, byva nedaleko odo mna, kazdy spal u seba ale (pre podryvacov:) – problem bol ale najst cestu ku mne. Je tu Popies Line 1 a 2 – su to take ulicky klukovate, vsade je tu vela obchodov, ziadne zapamatatelne miesto poriadne tu nie je…tak sme asi pol hodinu hladali moje ubytko…
Ok, to bol vcerajsok – dnes zacal nasledovne – kedze tu treba medzinarodny vodicak – a ja som si ho samozrejme zabudol vybavit – tak som si siel spravit Indonezsky docasny vodicak. Respektive – spytal som sa domaceho ze co a ako – mam od neho aj automat. motorku (40.000 rupii s poistenim na den, cize 80 sk na den), tak sme sa dohodli ze rano pojdeme na policiu a za 300.000 mi vybavi vodicak – doteraz neviem aka je oficialna cena, mozno len 75.000 rupii, ale nechcel by som to vybavovat sam – v prvom rade policia je daleko a tam je taky chaos, ze konec. Spravenie vodicaku bola sranda, dosli sme na policiu, domaci sa poznal s polisom, vypisal som udaje, ukazal pas a vodicak domaci, spravil som test – po anglicky prefotene papiere, na papieroch bola uz zasrtnuta odpoved, ja som to len musel dopisat perom – no proste fraska 🙂 Potom som sa siel odfotit a na svete je vodicak – pekna spomienka na Bali. Policia ma zatial nestopla (nosi sa tu prilba), pokuta by mala byt 100.000 rupii ak nemam vodicak/prilbu. Jazdi sa tu nebezpecne, Bali urcite nie je na ucenie pre motobike. Potom som sa vratil a vybral som sa do nejakeho chramu. Kupil som mapu a isiel som. Bolo to fakt zaujmave, Bali je taky cestny chaos, ze to je neskutocne. Okrem toho ze tu je milion motoriek, tak cesty su neoznacene. Jednoducho mi Bali pripada ako jedno mesto, popri ceste furt volaco je, ziadne ryzove polia, stale nejake obchody, chramy kde sa modlia. Mesta nie su oznacene (tu zacina a konci – na to zabudnite), takze vobec som nevedel kam idem a cez co som presiel, doteraz nechapem ako som sa tam vlastne dostal. Podstatne je, ze som nasiel nejaky chram, vstupne 10.000 rupii, za parkovanie 2.000 rupii, same vsade obchody. Chram bol krasny – ved pozrite na fotkach, zajtra bud pojdem surfovat, alebo pojdem pozriet (od rana!) do nejakeho ineho chramu, je tu toho vela. Cestou spat som hladal zasa moju ulicu asi hodinu, je to tu neskutocna splet, najhorsie je, ze chodniky su aj cesty, takze…ale uz som si lepsie pozrel kde to treba odbocit, tak snad zajtra sa mi podari lepsie. Cena benzinu je tu strasne nizka, ani neviem kolko, ale do prazdnej nadrze sa mi nezmestilo ani za 20.000 rupii.
Tolko na dnes, je to celkom vycerpavajuce pisat tieto clanky, verte mi 🙂 Idem dalej do ulic, majte sa krasne.
Ked to porovnas s Thajskom.. je to tam lacnejsie? Co sa tyka jedla a ubytka.
Vodicak je super :o)
Eva mi v rychlosti pripomina Natasu :o) PS: Ked sa vratis “domov” tak ju odomna pozdrav.. mozno si ma este bude pamatat. Inac to tricko co si jej doniesol (so srdieckom) je skvele.. velmi jej pristane.
Ubytko za 130.000 vyzera dobre /z vonku/, takze este nam pekne odfot aj izbu… nech to vidime :o)) Popripade mozes pripojit www stranku ak to nejaku ma.
Indonezia je lacnejsia, ja som v Kute, tu je to take pre turistov moc, idem odtialto prec coskoro. Je to tu ale lacnejsie, urcite ano – sranda, ja som si tiez myslel ze bali je drahe, ale prdlajs. Heh, ze Natasu – vola sa Kantacha, Tan. Dik za tricko, viem ze jej pristane, mam aj ja radost.
Ubytko vyzera dobre len z vonku, vnutri to neni nic moc, da sa najst urcite podobne a lepsie, vnutri je to dost vlhke, nic moc proste…ved mne to staci – len na prespatie.
Tu je toho vsade vela – myslim ubytiek, len tu sa tak lahko stratis, ze ani nevies, oproti koh phanganu toto je labyrint.
Cau, chystam sa opat do Azie, tentokrat to vyzera na Indoneziu. Na Jave som bol, Bali ma moc – podla Tvojho popisu – nelaka (nemam rad moc ludi pokope), ale kdesi som zachytil, ze dobry by bol Lombok. Co je na tom pravdy?
Bali je parada, odporucam, je to jedinecna cast indonezie, kde ziju hinduisti. Niekde je vela ludi, niekde menej, stale si myslim, ze to stoji za precestovanie.
Co sa tyk aLomboku, samotny ostrov nepoznam, cestoval som len cez neho a zdal sa celkom hornaty plny dzungle. Urcite moze byt zaujimavy, bol som len na Gili, ktore su uz celkom popularne, takze kazdym rokom sa to zhorsuje.