Ahojte po dlhsej dobe. Ten spravny cas na novy clanok prisiel prave teraz, ked sedim v lodi z Malajzkeho Penangu do Indonezskeho Medanu. Tentokrat by som sa s vami podelil o zazitky s poistovnou.

Neviem presne kde som skoncil moj posledny clanok, ale pravdepodobne to bolo, ked som odchadzal z Koh Samui, z nemocnice, kde mi poistovna preplatila cele osetrenie, za 4 dni to bolo 77.000 bahtov. Po navrate zo Samui na Phangan som chodil na prevazy, na cistenie rany. Poistovna bola so mnou stale v kontakte, avsak nejako sa im nezdalo, preco stale chodim k lekarovi, videli, ze moje zranenie a nasledne liecenie trva priliz dlho, tak mi navrhli, ze do 20.12. mi budu hradit osetrenie, potom riesime odchod na Slovensko, s cim som nemal problem. Ale pozor – to znamena, ze po 20.12. som nemohol ist k doktorovi, lebo mi nechceli preplatit lekara (co cinilo smiesnych 500 bahtov za jeden prevaz…).

Chcel som, aby som sa dal dokopy, takze som prijal to, aby som isiel spat na Slovensko, situacia bola taka, ze som potreboval doprovod – to znamena, ze som sa nemohol dotknut ruksaku (20kg), pretoze som ledva chodil – niekedy som mal stavy take, ze som sa nevedel ani postavit, ked som lezal… Potreboval som mat aj nohu vylozenu, takze s panom doktorom z poistovne sme sa dohodli, ze pojdem prvou triedou spolu s asistenciou.

Bolo to tusim 25.12., ked sme si spravili vylet na lodi, s tym, ze 27.12. som mal letiet na Slovensko. Nevedel som si predstavit tu cestu, ze pojdem prec z Koh Phanganu, od mojich kamaratov, od toho vsetkeho krasneho, tepla…do zimy, do nasich nemocnic, medzi sviatkami…Ked sme sa vratili z vyletu, okamzite som komunikoval s poistovnou, ze teda nechcem ist na Slovensko (rozhodnutie, ze tam idem som spravil asi 5-6 hodin predtym), takze sa to dalo zrusit.

V poistnych podmienkach maju, ze mi mozu hradit zdravotne osetrenie do vysky repatracie – navratu do krajiny, co mi vyratali na okolo 3000 EUR, co je celkom dost – myslel som si, fajn, teraz mam 3000 EUR, za ktore sa mozem dat dokopy. Kedze stav sa mi nezlepsoval, posilvestrovali sme, samozrejme som ani nepil, isiel som spat o 1.30 v noci. S poistovnou som medzitym komunikoval, ze chcem ist do Bangkokskej nemocnice, spolu s asistenciou, z Koh Samui letiska. Nevedeli pochopit, preco chcem ist prave tam, preco neidem do nemocnice na Koh Phangane. Napisal som im, ze na Phangane, nie je ziadna nemocnica. Cize na jednej strane som mal 3000 EUR k dispozicii na krytie, na druhej strane som ich nemohol “minut”, pretoze som nemohol ist nikde. Tak mi nakoniec odporucili, aby som isiel do kliniky do Haad Rin (kde sa prave konala fullmoon party, cize milion ludi a o to viac v klinike. Pod pojmom klinika si predstavte miestnost velku ako 2 garaze, kde je jeden lekar a 2 sestry). Prisiel som do kliniky, doktor nechapal poriadne co od neho chcem, hovoril, ano vidim, ze mate problemy, dame Vam nejake dalsie antibiotika, mate tam infekciu. Hovorim, ze chcem ist do normalnej nemocnice, kde mi spravia komplexne vysetrenie, ze v Surat Thani je napriklad dobra nemocnica a celkom lacna – kedze som videl, ze do toho Bangkoku sa nedostanem…Tak povedal dobre, mozem tam ist, aj volal s poistovnou. Poistovni som napisal, ze mi odporucil, aby som tam siel. Napisali OK, mozem tam ist. Odpisal som im, OK, to znamena, ze mi preplatite cestu, ano? Odpisali nie – doktor nenapisal do spravy, ze ma nemoze osetrit. Cize, cesta do Surathani (320 bahtov jeden smer) ostala nepreplatena, aj ked som mal 150.000 BHT na krytie. Z toho som mal naozaj velku “radost”. Taxik na Koh Phangane z Thongsala, kde som bol do Haad Rin stoji 500 BHT – takze cesta na “ich” kliniku je drahsia, nez cesta do nemocnice mimo ostrova, to len tak mimochodom.

Dalsia vec – poistovna nechce a nemoze preplatit vsetky ostatne naklady, cize ak nemam k niecomu doklad, tak to nemozem dostat preplatene. Znie to logicky, ale predstavte si situaciu, ked potrebujete ist taxikom. Na nejaky doklad mozete zabudnut…a niekedy to nie su male peniaze. Takze som im napisal, ze ako mam tuto situaciu riesit (vtedy sme sa bavili o odvoze z Bangkokskeho letiska do nemocnice), navrhol som im, ze ak chcu doklad, tak verim, ze limuziny, ktore ponukaju na odvoz z letiska – tam mi urcite doklad vystavia…

Dolezite je to, ze som do Surat Thani dosiel, zobral som aj kamosku Fn ako asistenciu, co bolo dobre – lebo moc po anglicky tam nehovoria, ale siel som k dobremu dokotorovi, ktory po anglicky hovoril. Skusal vsetko mozne, velmi zodpovedne ku mne pristupoval, bol to naozaj profesional. Povedal mi, ze nemam ziadnu infekciu, ziaden zapal – to, ze mam bolesti v klboch a vo svaloch je sposobene tym, ze som bral antibiotika – to znamena, ze “doktor” v Haad Rine by mi nejake antibiotika dal (spominam si, ze povedal – na svete existuje okolo 200 antibiotik, asi Vam nedali tie spravne. Celkovo v Thajsku ked pridete do lekarne, tak automaticky vam supnu antibiotika), kde naopak v Surathani tvrdil, ze to je z antibiotik, to znamena, ze som urobil spravne, ze som do nemocnice isiel a nepocuval toho idiota v Haad Rine. Do spravy mi napisal, ze mam Artritidu. Na internete som si pozrel, co to znamena, nie je to nic prijemne, vyskytuje sa to vacsinou u starsich osob a lekari poriadne nevedia z coho to je a ako to riesit. Jedna forma Artritidy je aj ta, co som mal aj ja – to znamena, ze organizmus po dlhom uzivani antibiotik zacne bojovat sam so sebou. Dostal som nejake lieky na uvlnenie svalstva, ktore mi naozaj pomohli, bral som ich, ked som ale nejaku davku vynechal, bral som jednu tablketku rano, tak som citil, ze ma vsetko opat zacina boliet.

Takto sa to tiahlo celkom dlho, potom prisla mama a povedala, nech idem k dokotorvi. Tak som aj spravil – isiel som doktorovi, ktory mi povedal, ze je to v poriadku, mam pockat 2 tyzdne, a ak budem mat tazkosti, nech znova zajdem za nim. Doktoro mal pravdu – bolest postupne odchadzala. Kazdy den som sa venoval svojmu telu – isiel som plavat kazdy jeden den, nech si precivicim svalstvo, co mi urcite pomohlo.

Asi dva dni dozadu som dostal od poistovne mail, v ktorom mi oznamuju, ze mi preplatia celkove naklady, co som mal (z Filipin, z Thajska), ktore cinia dokopy 200 EUR (plus ta nemocnica za 77.000 BHT, co uz preplatili). Velmi vtipne je, ze mi nepreplatili cestu do Haad Rinu, kde ma posielali, ale to je v stadiu riesenia…

Som velmi rad, ze moj zdravotny stav sa zlepsil, momentalne sa citim velmi dobre, aj ked mam este male problemy s nohami – dufam, ze sa to casom uplne utrasie a ked sa vratim opat do Thajska, budem moct ist na trening thajskeho boxu ako za starych dobrych cias.

Ponaucenia:

• aj ked mate k dispozicii peniaze na krytie, daju sa vyuzit len v ramci poistnych podmienok, ktore su niekedy naozaj velmi restriktivne
• poistovna nie je vas kamarat
• poistovna si hlada vsetky mozne cesty, ako sa vyhnut plateniu
• treba byt poisteny
• najlepsie nemat ziadne zranenie

Do cestovania!

P.S.: Dnes mi preplatili aj tych 1000 THB 🙂