Fotogaleria k clanku

Ahojte! Ako som pisal v predchadzajucom clanku – budem mimo zopar dni na Songkran – Thajsky novy rok. Vsetci, co sa o mna bali: vsetko je OK. Poviem vam rovno – Songkran je ta najblaznivejsia vec, co som zatial videl. Takmer vsetci maju volno, idu na ulicu, nachystaju si hudbu, strasne vela vody, puder a uz len cakaju koho by osplichali a pomazali pudrom, samozrejme do toho tancuju a piju. Je pravda, ze pocas Songkranu zomrie strasne vela ludi (tento rok okolo 270) a stane sa vela dopravnych nehod. My sme jazdili opatrne…

Pekne od zaciatku – mohol som ist s Chinom a s kamosmi z treningu priamo ku nemu, alebo ist s Tomasom a s Kantachou. Rozhodol som sa po dohode, ze pojdem s Tomasom, tak sme o 5.00 rano sli na lod s autom, zobral som si len nevyhnutne veci (absolutne som netusil co ma caka) – 2 tricka, 2 trenky, 1 uterak, kreditku, fotak, telefon, peniaze… Nezobral som nabijacku, co doteraz lutujem, lebo som nemohol nafotit vsetko, tak ako by sa patrilo – este stastie, ze Tomas setril fotak, tak musim ist pre jeho fotky a dam ich na net. Zatial som dal na net len moje. Odchadzali sme naschval tak skoro rano, lebo pocas oslav ide premavka asi 4x pomalsie. Porobil som aj nejake videa, hned ako ich skodujem do pozadovanej kvality, zavesim ich na net – bude to poriadna davka 🙂

Po ceste sme boli pozriet Gege – je to pekna dievcina, ktora predava pomarance na okraji cesty (a mnoho ineho, napriklad pivo), coskoro ale asi odide do Bangkoku, pretoze malo zaraba… Isli sme navstivit Kantachinu babku, cestou sme zobrali par ludi, dosli sme na miesto, zvitali sa, trosku pozoznamovali. Kedze nebudeme travit cas len tak, hned sme sa vybrali do najblizsieho narodneho parku pozriet vodopady a ine prirodne krasy. Thajske narodne parky su ozaj nieco neskutocne, staci si pozriet fotky. Tu by som chcel poznamenat – rozlisuju vstupne medzi Thajcami a zahranicnymi turistami. Domaci zaplati 40 BHT, turista zaplati 200 BHT. Fakt vsak je, ze turisticke chodniky su tak upravene, ze sa da prejst bosy az do ciela – ja som mal slapky a nebol ziaden problem. Pocas cesty a v podstate stale som len pocul “Farang” – co znamena cudzinec – v oblasti kde sme boli je turisticky ruch dost maly, takze stale sme pre nich nieco zaujmave. Prvy den sme boli v Nam Tok Yong National Park – tam som sa zoznamil s Phng (strasne tazko sa vyslovuje jej meno), velmi sikovna baba – dostudovala medicinu (zameranie na srdce), teraz robi asistentku a neskor bude robit doktorku – sranda je ze ma bledsiu pokozku ako ja (asi moc sedi za knihami). Vecer sme sa unaveni vratili, nasli ubytko za 250 BHT, vyspali sme sa a dalsi den sme sli pozriet China (mojho trenera na thajsky box), ktory byva nedaleko. Pozdravili sme sa, Chin a ostatni chalani boli celkom v pokrocilom stadiu opilosti, ale ved je Songkran, tak co 🙂 Dali sme si u neho nieco male na zakusnutie, kedze 6 rocna An mala prave narodky, tak sme skocili do mesta kupit nejake drobne darceky. Skoro vzdy sme bludili, este ze sme mali Kantachu, bez nej by sme boli uplne strateni, citat thajske nazvy je dost problematicke, plus kazda dedina a mesto sa vola velmi podobne a je to tazko zapamatovatelne. Opat sme nasli ubytko za par korun, isli sme na miestny trh, ktory je tak obrovsky, ze to som este nevidel. Dostanete tam asi uplne vsetko – co sa tyka jedenia – ale predavali tam aj rozne ine veci – ktore sme chceli kupit neskor, ale uz sme sa tam nevratili – snad nabuduce. Dal som si nejaku hlivovu polievku, ktora je tak dobra, ze sa vyrovna pomaly mojej oblubenej Tom Yum. Najedeni sme sli spat.

Dalsi den sme isli opat do narodneho parku do Krabi, po 4 kilometroch slapania sme dosli k obrovskemu nadhernemu vodopadu, kde sme sa hned okupali. Fotky ma Tomas, takze neskor dodam 🙂 Cesta spat ubehla este rychlejsie, dali sme si nejake obcerstvenie a isli sme spat do mesta. Kedze vsetky obchody boli uz zatvorene, a ani ziadne kino otvorene, tak sme sa rozhodli ze pojdeme na masaz. Kantacha uplne nahodou stretla stareho kamosa (studovala tam), tak ten nas doviedol do stvrte kde robia masaze ale mam taky pocit, ze hlavne vsetko ine. Masaz bola nic moc, 300 BHT ma vsak nezabije. Isli sme spat, na dalsi den sme mali vybavit nejake veci tykajuce sa auta, nepodarilo sa, tak sme isli aspon na nakupy. Mesto ma 130.000 obyvatelov, maju tam Tesco, Carrefour, Robinsons a este zopar nakupnych centier. Zoberte si Bratislavske Tesco, vynasobte dvoma, alebo tromi a dostanete ich Tesco. Nakupili sme najake drobnosti ako vankusiky na gauc, svetlo a podobne. Paci sa mi, ze predavacky pekne kazdeho pozdravia, a hned to balia do tasiek. Isli sme sa najest do KFC a zadelili sme odchod domov.

Cestou spat som este kupil vtacika – dal som mu meno Cvirik, mali tam ozaj krasne klietky a mat vtaka je v Thajsku povinnost 🙂 Zaplatil som za krasnu budku, cvirika, 2 pohare, vanicku, krmivo, banany 1250 BHT, transport prezil v pohode. Do pristavu sme dosli o 15.30, lod odchadzala o 16.00, dve auta nas delili aby sme to stihli. Bohuzial, tentokrat to nevyslo podla nasich predstav, tak sme popili nejake tie piva a uz o 4 hodiny sme boli na ceste na Koh Phangan.

Vtacika mam uz na terase (fotky dodam neskor), vecer ma tu cakalo este vyprate a vyzehlene pradlo (80 BHT/2 kg), dnes by mali upgradnut internet na 2 Mbit, chcem ist dnes kupit nejaku motorku, pretoze pred odchodom som pozicanu vratil.

Este nejake postrehy, co ma napadaju:

Auta a motorky – na motorkach tu jazdi kazdy, zda sa mi, ze od 6 rokov. Je to sranda vidiet ako na motorky chodia deti, velakrat sa da pozorovat, ze cela rodinka (5 clenov) ide na jednej motorke. Co sa tyka aut, zlozenie aut je tu celkom ine, polovicu, ak nie viac, tvoria pickupy, ktore su fakt super – take modely u nas zdaleka nevidiet. O auta sa celkom staraju, vela z nich chodi na diskoch (nepoznaju zimne obutie, takze to potom robia machrov:), pozerali sme ceny za disky, hybe sa to od 2000 BHT/1 disk, vyber je obrovsky. Cestou som videl 2 poschodovy vytunovany autobus, vsetko tam svietilo…podsvieteny autobus som fakt este nevidel…

KFC, Mc Donald, Donkin Donuts – ak si myslite, ze Thajcov obisla globalizacia a rychle obcerstvenie ste na omyle. My sme boli v KFC a neskutocne mi chutilo, porcie su dvojnasobne ako u nas a robia to ozaj chutne. Boli sme este v jednom rychlom obcerstveni, nejaka japonska kuchyna, to fakt excelovalo, krasny ponukovy listok, obrovska ponuka…za par Bahtov (150) aj s napojom…

Zatial dovidenia – idem vymenit vodu cvirikovi 🙂