Ahojte priatelia! Ako obvykle, sedim v lodi na Phangan…no ved tie moje uvodniky uz poznate. Hovorim si, co neurobis dnes, neurobis ani zajtra, tak najlepsie to urobit hned – napisat clanocek o mojom poslednom vylete na ostrovy Banda v Indonezii. A ze to nebol, len taky hocijaky vylet si mozete precitat dalej…popisem ako tento napad vznikol, co to obnasalo tam vobec ist, ako som chytal ryby s harpunou, potapal sa, isiel na kraby a vela dalsich informacii. Tak si trosku odpocinte a podte so mnou cestovat…

Galeria k clanku

Vo februari, ked tu boli okrem dalsich ludi na dovolenke mama, moji bratia s manzelkou a detmi, jedneho vecera…nie, ono to zacalo inac! Ono to zacalo vlastne uz v roku 2013! Ale pekne po poriadku. V Marci roku pana 2013 na moje meniny som sa vydal na cestu do Sulawesi/Lembeh v Indonezii. Mal som prestup v Jakarte, kde som mal stretnut kamosa Jura, pristal som v Jakarte niekedy o 23:00 a mal som priblizne 8 hodin casu, pokym doleti on a stretneme sa. Prisiel som do Terminalu, kde som videl Circle-K potraviny a predavali aj pivo, tak preco si jedno nedat. Vedla mna sedeli taki dvaja typci, tak som sa s nimi zacal rozpravat az napokon vysvitlo, ze su to CESI a idu na Togiany a neskor na Banda. Priznam sa, tieto miesta mi vela nehovorili…popili sme dobrych zopar piveciek, dobre pokecali, pozreli nejake videa (su vasnivi rybari, scestovani…) a rozlucili sa, s tym, ze sme si vymenili kontakt.

S jednym z nich som v tom kontakte ostal, sem tam sme si poslali mail, co nove, ake su plany atd. Jedneho dna mi Richard (ten Cech) napisal, ze je v Thajsku a tak…ja som si ale mail len oznacil na vybavenie neskor, ale nejako som sa k nemu nevedel dostat. Az nakoniec, jedneho vecera sme si zavolali a povedal mi, ze ide na ostrovy Banda! Tak som si pozrel na nete, ze co to je zac…no su to “neobjavene” ostrovy, totalne mimo turistickych tras, pri Raja-Ampat, ako je Papua, resp. Papua Nova Guinea. Pozrel som fotky, videa, bolo rozhodnute…este si vybavit “povolenku” od mojej drahej…:) Velky problem by nebol, ak by na ten ostrov, kam som sa chystal bol aspon signal mobilu…lenze nebol, ale nakoniec to vyslo a isiel som na vylet (moj sen).

Tentokrat som ale nesiel na klasicky “potapacsky” vylet, ale na “spearfishersky” vylet, cize chytat ryby s harpunou. Zobral som moje dve harpuny, komplet vystroj, tak som isiel celkom fajne nabaleny a to 15 kg v ruksaku (elektronika a pod) a 26 kg vystroj (2x harpuna, zavazia, lana, maska, snorchel, plutvy, wetsuit, nahradne veci ako nahradny sip a pod…).

Na ostrovy Banda kedysi nepravidelne lietalo lietadlo, teraz uz ani to nelieta, takze neostava nic ine, len ist lodou, ktora ide len 1 KRAT za 2 TYZDNE, cize planovanie bolo potrebne. Cesta prebiehala OK, v Malajzii mi na AirAsia checkine akurat babenka povedala, ze si musim 1 kilo dat prec z batoziny, tak som to prebaloval a viazal – ak ste videli moju batozinu, tak to je 2 metre dlha taska zviazana lanom, tak som mal co robit…nakoniec som po vyse 24 hodinach cestovania (Surathani -> Kuala Lumpur -> Jakarta -> Ambon) prisiel do terminalu na lod, kde som stretol Risa a jeho kamosku Lenku. Samozrejme hned sme isli kupit pivo a boli sme radi, ze sa to takto podarilo.

Cakala nas MEGA lod, asi 8 poschodova lod dlha 100 metrov pre niekolko tisic ludi, nikdy predtym som na takom niecom velkom nesiel. Pri nastupe bola velka tlacenica, co vyuzivaju kriminalnici a pokusaju sa z vreciek ukradnut co sa da, takze pozor na to! Prisli sme na lod, isli do baru, dali piva (ktore sme si prezrievavo zobrali) na par hodin zdriemli a po 12 hodinovej ceste sme dorazili na Banda Neira o 5:00 rano. Hned sme isli do guesthousu na par hodin sa dospat.

Nieco o Banda ostrovoch:

Cinania, Arabi, Japonci a Buginovia prisli na tieto ostrovy stovky rokov predtym nez sa veci zacali zle vyvyjat, ked prisli Europania – Portugalci v roku 1512, potom Holandania v 1599. Jan Pieterszoon Coen, guverner reagoval v 1621 tak, ze nariadil v podstate genocidu, ked vyse 14.000 Bandancov bolo zabitych a zopar stoviek, co prezilo, utiekli na ostrovy Kei a ich generacia tam zije dodnes. V roku 1615 na predtym Anglicke ostrovy Ay a Rhun zautocili Holandania, 31.7.1667 bola uzatvorena zmluva medzi Holandanmi a Anglicanmi s tym, ze Anglicania vymenili ostrov Rhun na Bande za Manhattan (ano, New York!) v Amerike, pretoze Holandania chceli ziskat vacsiu kontrolu na Banda ostrovoch. 68 plantazi s muskatovymi orechami bolo zalozenych. V tomto case muskatovy orech rastol len na tychto ostrovoch. Pocas druhej svetovej vojny boli tieto ostrovy okupovane Japoncami. Aj tato historia robi tieto ostrovy este viac zaujmave ako su, da sa tu najst ohradena pevnost a architektonicky styl pripomina Europu. Suostrovie Banda sa sklada z tychto ostrovov: Banda Besra, Banda Neira, Gunung Api, Pisang, Ay, Rhun, Nailaka a ostrov kde sme boli my: Hatta (alebo Rozengain)

Vyspali sme sa, rano vstali, poriesili nejake veci a hlavne zistili, kedy ide verejna lod na nas vytuzeny ostrov Hatta. Tu je dolezite poznamenat, ze Riso sa vie ako-tak dohovorit po Indonezsky a bez tejto znalosti by bol vylet ovela komplikovanejsi. Zistili sme, ze lod ide dalsi den, tak sme nelenili a zobrali motorbike taxi a isli na plaz, ja samozrejme aj harpunu… To co som videl sa neda popisat, viditelnost 30 metrov, z hladiny som videl 10 kilove ryby sweetlips…na nadych som sa ponoril do 20 metrov, ale bohuzial sa mi ju nepodarilo strelit, pretoze…viditelnost! Je tam taka dobra, ze clovek ma pocit, ze nie je vo vode, pretoze vodu nevidi 🙂 Ale o tom neskor…

Na dalsi den sme lod ledva stihli…po ceste sme sa zastavili na dalsom ostrove, pretoze prave na Hatta sa mala konat svadba, tak do lode dali 12 obrovskych reproduktorov a doslova lod bola plna reprakmi. Prisli sme na ostrov, kde nie je signal na mobil, tento rok tam otvorili prvy guesthouse, nie je tam elektrika, pouzivaju sa dieslove generatory, pitna voda je z dazdu a potockov (prevarena), sprchuje sa s dazdovou vodou, ktora sa zbiera zo strechy rovno do nadrze…domy su tam ale pekne, zahradky upratane, deti vysmiate…deti! Na ostrove je dokopy 500 ludi, z toho minimalne polovica su deti, vsetci su vysmati, zdravia a ziju naozaj jednoduchy zivot – maju tam aj lokalnu skolu, vacsina sa venuje zberu muskatovych orechov, rybolovom. Apropo, na ostrove nie je ziaden obchod (v pravom zmysle), ziadna restauracia, proste nic 🙂 Presli sme teda zopar desiatok metrov a zvitali sme sa s domacimi, ktorych Richard uz pozna, pretoze u nich spal minuly rok – velmi prijemni ludia.

Riso a Lenka mali jednu izbu, ja som bol v druhej a domaci – aj ked maju postele, spia na zemi, to bolo neskutocne prekvapenie. Deti, zeny, starci, vsetci – spia na zemi a to takym sposobom, ze kde odpadnem, tak tam spim a to je jedno, ci je to medzi dverami, alebo na schode 🙂 Hned ako sme dosli som dal snorchel a isiel do vody…uff, tak to bolo nieco – nieco krajsie som v zivote nevidel, viditelnost bola este lepsia ako na ostrove Neira, koraly zdrave, diverzita obrovska…pocas snorchlovania a chytania ryb som bezne videl korytnacky, zraloky, napoleony, bumpheady, snappre, trevally, sweetlips, humre, morskych hadov…proste asi vsetko, co si viete predstavit + aj to, co si predstavit neviete 🙂

Riso sa dohodol s domacim, ze nas zobere na lod (aj ked vela krat bol velky problem s benzinom, nebol na Hatte, ale nebol ani na Neire – hlavny ostrov). Isli sme na tzv. Atol, je to podmorska hora vzdialena od Hatty asi 5 km, tak to bolo nepopisatelne…Vyhodili ma na Atole chytat s harpunou a oni medzitym trolovali – kruzili okolo Atolu s lodou a nastrazenymi udicami. Najprv sa mi nedarilo chytit vobec nic, totiz v takej viditelnosti ma clovek pocit, ze ta ryba (a vsetky ryby su vacsie!) je uz pri nom, pritom je 5 metrov dalej…takze mi tam nedostrelil sip. Podmienkam som sa ale prisposobil a neskor sa mi uz zacalo darit. Urobil som zopar osobnych rekordov, ale hlavne ten zazitok tam byt…nepopisatelne – nikto okolo, sam so sebou a zralokmi podomnou. Su to len reefsharks – white tip, cize bieloplutve koralove zraloky, ktore nie su vobec nebezpecne, o com som sa mohol presvedcit, neskor, ked sme si na seba uz zvykli mi to nic nerobilo…proste zralok prisiel pozriet a ako prisiel, tak aj odisiel. Dokonca som chytil rybu, a nechal som ju na snure, aby ju zralok mohol zjest, ale nejako ju nechcel, tak neviem…

Ako som spominal elektrika na ostrove nie je, tak v podstate kazdy dom ma dieslovy generator, ktory zapnu, ako treba, vacsinou od 18:00 do 22:00, aby bolo svetlo a zasunuli nabijacky, ci este porobili nejake drobnosti – ako cistenie muskatovych orechov – co tam robi kazda rodina.

V jeden den, respektive to bol uz podvecer sme sa vybrali chytat kokosovych krabov. Riso mi pozical topanky, ktore sa zisli a isli sme na opacnu stranu ostrova, kde by este mali byt. Po ceste nam damci ukazoval svoje muskatove plantaze, isli sme cez dzunglu, bolo zaujmave 🙂 Pockali sme na plazi na zapad slnka a potom sme sa vybrali hladat tieto obludy. Kokosovy krab zije na pevnine a je najvacsi krab na svete, ktory patri medzi ohrozene druhy (o com som sa dozvedel az z facebooku, ale aj tak by som domaceho neodhovoril od lovenia – jednoducho tam zjedia vsetko, co sa da). Hladali sme v dierach, pod konarmi, listami…nedarilo sa hodnu chvilu najst, potom zrazu domaci krici, podte sem a s macetou mu rozdrvil klepeta a dal do tasky. Videli sme este vecer obrovskeho hada, nejakych pavukov a ine zaujmave tvory a s nie moc velkym ulovkom sme isli domov. Mal som moznost ocutnat tohto kraba – chutil naozaj dobre – opiekli ho na BBQ.

Po ceste na lodi sme videli niekolko krat vyskakovat vzdy na tom istom mieste marlina, mal tak okolo 2 metrov, tak nabuduce si ho tam pockam, miesto mam zaznacene 🙂 Samozrejme z chytania ryb mam kopec zazitkov, na ktore si nespomeniem, ale niektore ostanu v pamati na vzdy. Napriklad – isiel som dole, tak do 15 metrov, cakam…vidim barakudu – daleko…cakam…zrazu 1.5 metrovy zralok asi meter odo mna, tak si pomyslim, ok idem hore…cestou hore pozeram okolo a vidim ze dost blizko su rainbow runner (pekna ryba, tazko ich chytit), tak sup ju dole a uz som ju mal na harpune. Dalsi poucny pribeh – predposledny den som zacal chytat, mal som uz len posledny sip, takze mi bolo skoro jedno, ci ho nejaka ryba zoberie so sebou, alebo co sa stane…tak som isiel, ponorim sa v takej len 5 metrovej vode, cakam, dlho…a zrazu krasna 11 kg trevaly si to ku mne namieri, pekne ju chytim, sip to prezil…potom som chytil este velkeho snappra a chytil som dalsiu trevally, ale ta mi uz sip so sebou zobrala, takze konec…problem zacal, ked som sa chcel vratit na ostrov, prud isiel presne proti mne, 20 kg ryb na plavaku (mal som 3 plavaky), takze odpor vody strasne velky, no, nebolo mi vsetko jedno. Potom som to vymyslel tak, ze som isiel spat ako horolezec, mam so sebou 30 metrove lano, ktore som obmotaval o kamene, pritiahol som sa ryby a plavaky, trosku zaplaval a znova…

Vylet hodnotim super, spoznal som sa so zaujmavymi ludmi, nebolo to ani drahe – letenky v azii su lacne, plus za ubytko a 3x denne jednoduche jedlo som “platil” 3.5 EUR, samozrejme + extra benzin a ryby co som pochytal som im vsetko nechal. Neskor som v Ambone este popotapal, porobili nejake makro videa a letel spat do Thajska…

…tu by uz prispevok koncil, keby sa mi po ceste nieco nestalo. V Ambone som dal moju “rybarsku” tasku do checkinu, v Jakarte predtym ako som si ju vyzdvihol z pasu citil neskutocny rybaci smrad. Doteraz neviem, ci mi ju niekde polozili, alebo skorej nieco vytieklo (ale momentalne sa priklanam k verzii ze mi nieco vytieklo – kupoval som taku rybaciu specialnu fermentovanu omacku, ktora bola vo flasi, flasa bola zatvorena, ale cez vrchnak asi nieco pretieklo…). Tak idem s tym von, mega smard, hovorim si, mam 5 hodin na prestup, tak s tym nieco musim spravit, uz som si predstavoval ako mam vsetko zaspinene vo vnutri. Idem na shuttle bus (v Jakarte su 3 terminali), vodic po ceste grca a chce ma vyhodit, hovorim mu nech ma este kusok zvezie, tak to ledva doklepe na moj termina, ostatni ludia rychlo vystupuju…no, nic prijemne, berem vozik, a pozeram co dalej…vidim travnik, stromy…otvoril som tasku, smrad najvacsi, kupil som este vody a servitky, tak som sa dal do cistenia a susenia. Medzi stromami na letisku som natiahol moju 30 metrovu snuru, zavesil som veci a susil. Potom straznik dosiel, ze nech to dam dole, ze to nevyzera dobre. Hovorim, ja viem, lenze totalny smrad a riesim situaciu…tak isiel pre vozik a prevesil som to potom cez vozik…nakonieco to vsetko dobre dopadlo, z mega smradu ostal len maly smrad, znova som vsetko zaviazal ako krabicu (moju tasku) a isiel na checkin…

Kedze clanocek pisem neskor, este napisem pribeh z rybacky na Phangane, kde som teraz….hned ako som sa vratil na Phangan, tak sme s Richardom isli chytat ryby. Jeden vylet sme pochytali slusne kusy, ale znova nam lod vyfucala, ale tentokrat sme isli spat len 2.5 hodiny 🙂 problem bol ale s rybami, more tu je tak teple, ze na povrchu vma voda okolo 31 stupnov, tak sa nam tie ryby zacali kazit…zacali sme to riesit a Tony, kamos co robi palenku, mal na predaj chladnicku, ktora je presne stvorena na ryby – podlhovasta, nie moc vysoka, nie moc siroka, tak akurat a kvalitka super. Tak som kupil chladnicku a isli znova…citil som sa dost zle, nebol som 100% zdravy, chytil som zopar ryb a vraciam sa k lodi, ze koncim. Ked sa clovek vracia, vacsinou uz nic nechyti, pretoze ryby uz vedia, ze to cudo, co je v mori nie je potrava…ja som este chcel dat 2-3 ponory, pokym by som prisiel k lodi, tak som sa zanoril…hlbka asi len 7 metrov, cakam…a obrovska Cobia (vyzera ako zralok skrizeny so sumcom:) pride ku mne. V zivote som taku velku Cobiu nevidel! Tak si hovorim, musim ju chytit, ale pekne pomaly. Kedze uz viem ako sa pod vodou chovaju, tak som zamieril pekne do hlavy, a sup…dostala to, zo zaciatku sa moc nehybala, tak si hovorim fajn, super.Cobia je obzvlast silna, takmer vzdy sa stane ze ohne sip, tak som bol rad…az na to, ze 10 sekund neskor zacala plavat…a ked pisem plavat, tak mam na mysli plavat ako vodny skuter…tak som sa drzal lana, trosku isiel aj pod vodu a bojoval…vedel som ze je chytena dobre, takze nemohlo sa stat ze by mi zdrhla, jedine keby lano pretrhla (o koral a pod). Tak som ju pekne udrzoval na kratko az nakoniec som ju mal, este som ju “dokoncil” a radost najviacsia, Richardovi som povedal, nech ma este odfoti, tak sme porobili fotky a isli domov…

Doma sme ju odvazili, pani a damy…25 kg cobia! To sa len tak nevidi – opytal som sa kamosa Charlieho, co je profesionalny spearfisher, co zije tu v Thajsku…ano, chytil som najvacsiu 🙂 Cobia moze dorast az do 80 kg, takze to bola este mala…ale na Thajsko velmi velka!

A ak ste sa docitali az sem, tak na zaver mozno najlepsia sprava. S Amp sa chystame na Slovensko na oslavu narodenin, otec oslavuje okruhlu 60, letenky mame kupene 5.6. – 3.7., takze sa snad vidime, prosim, odchytte si nas 🙂

[alpine-phototile-for-picasa-and-google-plus src=”user_album” uid=”109463707206183588629″ ualb=”6000939906118325985″ imgl=”picasa” style=”wall” row=”4″ size=”320″ num=”20″ shadow=”1″ border=”1″ highlight=”1″ curve=”1″ align=”left” max=”100″]