Zdravim vsetkych znamych aj neznamych. Prave sedim v cakarni ISUZU, auto kontroluju po 10.000 km, tak je cas napisat dalsi clanocek, internet radsej nebudem pozerat, ci tu maju, alebo nie, lebo zasa by som ho nedopisal 🙂

Pozeram, ze posledny clanok som napisal vo Februari tohto roku a to je ako pocitam 8 mesiacov. Uff, napisat do jedneho clanku (lebo dva sa mi pisat nechce) co sa stalo pocas 8 mesiacov je pekna fuska, tak aspon heslovite.

Zivot pokracoval tak ako som popisal v poslednom clanku, chytanie ryb, skuter, paramotor, potapanie, santenie na Phancate, vyborne jedlo a tak. V aprili sme mali Song Kran, co je Thajsky novy rok, prvy den som “bojoval” na Koh Phangane, neskor som sa spolu s Amp presunul pri Pattayu, je tu maly domcek asi 20 km od centra v malej dedinke, predtym som este na Phangane spolu s Jurgenom spravil, zakazane, ale o to vykonejsie vodne zbrane – z plastikovych rur si clovek spravi vybornu “pistol” na vodu, prvy den sa hned ukazali nedostatky, ktore sme neskor odstranili a na boj v Pattayi a v okoli som bol plne pripraveny. Vsetko mam aj natocene, len to strihanie, ach jaj…ale ved raz to postriham a dam to na internet, stoji to za to.

Po novom roku na mna uz cakalo auticko, ktore som si objednal asi 4 mesiace dozadu, jedna sa o 4-dverovy Isuzu 4×4 3.0 diesel pickup. V Thajsku sa preda najviac pickupov na svete (po USA), Isuzu tu ma vybornu repoutaciu, toto je novy model, tak rozhodovanie bolo celkom jednoduche. Zatial som s nim velmi spokojny, aj ked clovek by ocakaval v najvyssej vybave trosku viac – napriklad nie je rozdelena klima na predne a zadne sedadla, aj ked je to automat, nema to tempomat, zadne bubnove brzdy, nema to kurenie, iba klimu – clovek tu kurenie aj tak nepotrebuje…ale aspon to ma zadnu kameru, navigacny system, palubny pocitac…10.000 km ubehlo jedna radost, som na prvej kontrole, za vymenu vsetkych olejov a spojov si vypytali 4000 bht (100 EUR). Auto som sa rozhodol kupit, pretoze sa stahujeme na sever, ale o tom neskor.

S autickom sme isli spravit vizarun na Kambodzske hranice, cestou sme pozreli ruzovych delfinov a Namtok Phlio vodopad, kde clovek plava medzi rybami a krmi ich zeleninou. Na Kambodzskej hranici sa da kupit naozaj najlacnejsi alkohol, velmi rad si pochutim na Tequile Patron (1350 Bahtov), alebo na konaciku Hennesy (1300 Bahtov), v Bangkoku v super centre som videl tu Patron za 6000 Bahtov, takze rozdiel je ozaj obrovsky a oplati sa 🙂

Na Kambodzskych hraniciach som to uz poznal, viem ako to funguje, tak som si povedal, ze ten vizarun si spravim sam, zamenil som dolare, pripravil papiere a isiel na to. Po ceste (medzi hraniciami) je tourist office – visa center, kde sa pytali s kym som, ja ze sam a ze idem spravit vizarun, oni ze to je ilegalne, ze treba ostat aspon 1 den v Kambodzi. Ja som to ignoroval, Thajsku vystupnu peciatku som mal, a presiel som 500 metrov na Kambodzsku hranicu. Tam sa ledva so mnou bavili, pytali sa kam idem, hovorim ze len na otocku, on ze ma nepusti, ze na otocku nemozem ist (nechapem co to riesil colnik na vstupe), a ze musim zaplatit 1000 bahtov, pritom sa plati USD. Tak som zaplatil…dal mi vstupnu kambodzsku peciatku. Potom som isiel na vystupne okienko, tam si vypytal dalsie love, ze som ostal len jeden den a je to ilegalne…proste hajzli najvacsi, su dohodnuti s tym officom a clovek si tam neskrtne, stalo ma to to iste, co si pytala ta agency, a kopec nervov, ale na druhej strane dalsia skusenost. Maju tam z toho dobry, velmi dobry biznis – aj to je azia.

Koncom aprila sme sa stretli s Robom a Simonou v Bangkoku, spravili sme si vyletik do Ancient City, co je turisticka atrakcia, kde na dost velkom pozemku su postavane vsetky dolezite Thajske chramy, takze ked clovek nema cas cestovat, pojde tam, stravi jeden den a “vsetko videl” 🙂 My sme tam dosli autickom, zaplatili vstup a autom sme si to pobehali, bolo to celkom pekne, odporucam.

V Bangkoku sme samozrejme nemohli vynechat Saxophone Pub, kde sme si dali do hlavy, to uz dosiel dalsi buduci Thajcan Erik 🙂 Tak som mu to tu trosku poukazoval, velmi sa mu pacilo a preto sa uz coskoro stahuje do Thajska aj on, zelam vela zivota 🙂

S Basom, ked sa dalo, tak sme lietali, a poriadne sme si to uzili, ale to ste asi videli uz na jeho videjkach. Baso teraz odisiel na Slovensko, tak sme to spolocne rozpustili na Phangane…

Samozrejme som chodil pravidelne potapat, aj s Basom, aj s Richardom, porobil som nejake videjka, aj to ste videli. Stala sa taka prihodicka – Thajski rybari lovili so sietami okolo Sail Rocku a podarilo sa im celu potapacsku lokalitu zabalit do sieti. Okamzite na druhy den vsetky potapacske skoly na Phangane organizovali cistenie Sail Rocku od sieti, bol to naozaj smutny pohlad. Co vsak nikto necakal, ale nie je to potvrdene, ale niektori tak spekuluju – prave kvoli tomuto incidentu nam prisli na Sail Rock zraloky belave (Bull Shark), ktore su jedni z najnebezpecnejsich pre cloveka a velmi nevyspytatelne. O to zaujmavejsie je teraz potapanie – niekedy (a teraz DOST pravidelne) tam potapaci stretavaju zraloka velrybieho (whale shark), ktory ma 6 metrov (absolutne neskodny cloveku, zije z planktonu) a 3-4 bull sharky, okolo 3 metrov. Spominam si, ked bol den Kralovnej, cize povinne volno, vsetci potapaci na brehu, ja som s Jurgenom zobral 4 tanky, nalozili na Phancat a sup ho potapat. Na sajte nikto (to som bol zvyknuty, ked som si tam isiel zachytat ryby, teraz to je uz minulost, chytat popri bull sharkov moze asi fakt len blazon), tak sme potapali sami – eeej dobry cas veru!

Chytat rybky som chodil s Richardom, vstavanie o 4.30 rano, o 5.30 na vode a sup ho na Sail Rock (ked tam este tie zraloky neboli). Mali sme cas tak 2 hodinky, pokym tam dosli prvi potapaci, niekedy ani to nie, lebo liveboat tam raz dosla velmi skoro, tak sme nechytali ani hodinu…je to tazke opisovat, aky ma clovek pocit…rano vstat, este v noci ist na more, dvaja na lodi, 20 km na mori na lokalitu v strede mora, zaparkovat, vystrojit sa, a si tam len ty, tvoj kamos a plno ryb…ist dole 20 metrov na nadych, vybrat si rybu a potom ju strelit. Samozrejme nie vzdy som trafil, samozrejme videl som aj velke makrely (tu mam este nejake resty medzi nimi, ziadnu som totiz nechytil!:), zbalit veci, ist spat, ocistit lod, freedajverske veci a harpunu, ocistit a pripravit ryby…a potom si len uzivat sushi a grilovane ryby, nakladane ryby, ach jaj…:)

Ked sme pri tych rybach, napadol ma este dalsi pribeh s rybou a to doslova 🙂 Pocas chytania na Phangane som uz zbalil veci a snorchloval k lodi s tym, ze nic nechytim. Zrazu som videl peknu barakudu ako si tam lovi. Tak som sa opat pripravil, strelil, chytil…barakuda plavala ako splasena a zamotala sa do koralov, cize som ju nemohol vytiahnut. Zobral som noz a isiel pozriet vo co go. Barakuda po mne vystartovala, neviem ci nahodou, alebo umyselne, a trosku ma dobla do lica, jej posledny bozk…tak mam na licku malu jazvicku 🙂 Tiekla krv, ale nic strasne.

Do toho sa mi podarilo predat skuter – stojku, odviezol som ho typkovi na Phuket, ukazal, vsetko OK, posledny krat som si na nom zajazdil – tu mam tiez nejake videjka natocene, nepostrihane…ale raz, slubujem! 🙂 Ako dalsi vodny sport mam v plane vyskusat kiteboarding, o ktorom som uz kade tade rozpraval, je uz celkom rozsireny a popularny aj na Slovensku – v kratkosti sa jedna o vodny sport, kde clovek vyuziva silu vetru na pohyb, stoji na doske (ako wakeboard) a ovlada padak. Kazdy mi o tom spieva, tak…preco nie, mam to v TODO liste 🙂

Dostavam sa k stahovaniu. Moje rozhodnutie, respektive nase rozhodnutie s Amp odist z Koh Phanganu padlo uz dost davno. Preto som si kupil aj auto, na motorke by som dost tazko ponosil tolko veci 🙂 Asi sa pytate preco som sa tak rozhodol, ked milujem more. Rozhodnutie je jednoduche – zmena je zivot. Samozrejme za tym je nieco viac – kedze sa nam blizi ten den D 21.12.2012 tak si myslim, ze nie je uplne bezpecne ostat pri mori na nesebestacnom ostrove (aj ked sa dufam nic nestane!), dalsi dovod je dovod na zmenu, predsalen 4 roky na mieste 15x15km…, a na Phangane sa stali veci o ktorych by som sa nerad vyjadroval, ale moji najblizsi vedia ktora bije.

Tak sme zorganizovali “stahovacku“, rodina do Amp zobrala 2 auta – pickupy, prisli nas navstivit a pomoct zobrat veci. Tak sme balili veci asi tyzden, za 2 dni sme to kompletne nalozili na auta a vysledok je taky, ze stacili 4 auta (ratam jedno auto navyse, pretoze som zobral nejake veci “hore” uz ked sme isli na Songkran), kompletne sme ich nalozili a podarilo sa odniest aj vsetky motorky co mame 🙂 Predal som iba gauc, gril a nejake dalsie drobnosti, lod Phancat je este stale na Phangane, ak by mal niekto zaujem 🙂 Pri odchode nam Baso zalietal na rozlucku, bolo to naozaj super napriek tomu ake to bolo smutne odist z raja 🙂

Stahujeme sa na sever Thajska, niekde okolo Chiang Mai, nemame este ziaden dom vyhliadnuty, takze zaciname “od zaciatku”. Plan je taky, ze nalozime najpotrebnejsie veci na auto, ktore bude zachvilku hotove :), pojdeme tam a nieco uz najdeme. Easy like that! 🙂 Mozno sa pytate co tam budem robit. V prvom rade postriham tie videa, co tu slubujem (na jedno video to je tak minimalne 1 den roboty), samozrejme kazdy den – aj ked to nepisem – sa venujem svojim veciam na internete – tak na to budem mat o nieco viac casu, mam v plane ist vyskusat lokalny rafting, trosku sa venovat yoge, ist na meditaciu, zajazdit si na motorke, snad sa podari aj polietat tam. Je toho dost, neviem ci budem stihat! 🙂

Takze stahovka sa podarila, teraz vsetky veci su u Amp na dome, kde sme zopar dni dozadu dokoncili zahradku, tak to tam je o nieco utulnejsie. Amp byva pri Bangkoku 150 km, 20 km od Pattya, takze je to na pol ceste na sever – z Koh Phanganu k Amp je asi tak 880 km a odtialto na Chiang Mai je to tiez tak nejako. Veci sme teda zlozili, a ja som mal visa run, tak som naplanoval, ze sa ide do Indonezie – chytat ryby a potapat a trosku cestovat. Naplanoval som to na mesiac. Otec Amp nas odviezol na letisko, ja maximalne pobaleny, zobral som komplet vybavu na chytanie ryb, previezol som to bez vacsich problemov, prisali sme na Bali a zavitali pozriet znamych na Padang Bai. Tam sme ostali zopar dni, Rudovi a Elene spolu s Radkou som nasluboval, ze chytim nejaku rybu a spravime sushi – co sa mi moc nepodarilo, snad nabuduce, mrzi ma to! Problem je taky, ze v Indonezii je viditelnost vacsinou super a rybicky sa boja prijst blizsie. Samozrejme nie som nejaky profesional, isiel som v zlom case (chytat ryby sa chodi bud rano, alebo vecer!), jednoducho sa nedarilo. Prihoda zo 100 prihod: chytam si ryby, som v 20m, vidim budhov okolo seba (ponorene sochy) a zrazu ide okolo mna ponorka! Nechapal som – ale potom vysvitlo, ze ta ponorka je pre korejskych turistov a chodi tam pravidelne hore dole. Okolo Padang Bai som trosku aj popotapal, potapanie je tam super – ale dost silne prudy, viditelnost ako kedy, vsetko ste uz videli na videu.

Neskor sme sli do Ubudu, byvat k znamej, tam to uz pozname a velmi sa nam tam paci, az som rozmyslal si tam prenajat nejaky dom – je to tam ale o dost drahsie ako v Thajsku, ale zas na inej urovni (bazen je skoro standard). O par dni sme uz isli na letisko na Bali a leteli sme na Flores do Labuan Bajo, ubytovali sme sa a o 2 dni sme uz boli na jednom z najkrajsich ostrovov, co som bol – Kanawa Island. Koralovy utes ako z rozpravky, cista voda ze Baso povedal – ta lod lieta a blizko Komodo narodneho parku, cize vsetko super. Az na tu stravu, no jo, ale aj to sme obisli – ked sme isli na 2 dni spat do Labuan Bajo a isli sme cakat Juraja s kamaratkou, tak sme pokupili varic na vodu a nejake drobnosti a zobral som si uz aj harpunu so sebou (na tomto ostrove by sa nemalo chytat). Tak som tam nieco pochytal na tajnasa, spravili sme si sushi, tom yam a vsetko bolo ok. Potapanie na Komode je super, ak by sa dalo, este zoparkrat by som tam siel…spravili sme si aj vyletik, ved treba pozdravit komodskych drakov, tak sme isli medzi potapanim na Rinca island, kde sme zopar divo zijucich aj videli. Dni ubiehali, prisiel den odchodu, a sli sme pozriet svetovy unikat – 3 rozno-farebne vulkanicke jazera – sopka Kelimutu. Stoji to za to. Po 4 dnoch cestovania auto sme skoncili v Maumere, kde vyzera byt tiez dobre potapanie, ale to sme uz nestihli, leteli sme spat na Bali, odtial rovno Ubud, tam nakupovanie a podobne. Samozrejme som si zle vyratal dni, tak ma este skasli na letisku, lebo sme s Amp ostali 31 dni, tak sme mali overstay.

A to uz sa dostavam na zaver tohoto clanku, momentalne sme uz 3. tyzden u Amp na dome, za 2-3 tyzdne (to je priblizny plan, ako vsetko v Thajsku) by sme chceli ist na sever, tak sa potom ozvem (snad:) ako sa dari s hladanim domu a co je nove.

Do cestovania!

P.S.: vidim, ze posledne video, ktore som nahraval na youtube 3 hodiny tu nie je, tak ho sem davam. Safety stop na komode – nezostrihany, neupraveny zaber v koraloch…alebo podvodnych nebesiach ? 🙂

 

[alpine-phototile-for-picasa-and-google-plus src=”user_album” uid=”109463707206183588629″ ualb=”5779832691820812513″ imgl=”picasa” style=”wall” row=”4″ size=”320″ num=”20″ shadow=”1″ border=”1″ highlight=”1″ curve=”1″ align=”left” max=”100″]