Ahojte po…ani neviem kolkych mesiacoch. Mozno sa pytate, co sa stalo so mnou, ked som nenapisal ziaden clanok. Odpoved je jednoducha – stalo sa toho vela a este trosku viac. Je to opat na dlho, mozno by som mal clanok rozdelit na viacej casti…no nic, podme sa pustit do opisovania mojho zivota.

Aby som bol uprimny, vobec sa mi nechce pisat tento prispevok. Nie ze by som ho nechcel pisat, ale druhykrat sa mi ho pisat naozaj nechce. Co sa stalo? Ako vzdy, pisem clanok na lodi, ako ten posledny, ktory nebol publikovany. Vracali sme sa z Bali, clanok cely hotovy, ulozeny ako textovy subor. Pridem domov, ze ho publikujem na dalsi den. Rano som prisiel k pocitacu, cele to bolo nejake zblbnute, tak som ho dal restartovat. Restart nesiel, tak som ho natvrdo vypol. No a potom to doslo…nesiel nastartovat. Pozrel som, co sa stalo a…namiesto 300GB SSD disku som mal 8MB! No ano, posraty INTEL SSD, maju chybu vo firmware, ludia sa na to stazuju, je toho cely internet…tak boj zacal, clovek je rad, ak ho sformatuje tak, ze ho dostane do stavu ako ho kupil, cize na zachranu dat mozete zabudnut. No a samozrejme, ten clanok som nemal zalohovany – nastastie skoro vsetko ostatne som zalohovane mal. Firmware som updatol, disk uz fici, tak sa mi to snad nestane este raz…

Pozrel som a posledny realny prispevok bol navrat zo Slovenska. Takze otvaram iPhoto (chcem prepnut na Aperture) a pozeram ake fotky to na mna vyblafne…je toho tak vela, ze tento krat som sa rozhodol napisat clanok trosku inac.

Lovenie ryb s harpunou
Pred casom som si kupil harpunu. Bolo to celkom akcne, dobru haprunu v Thajsku nie je vobec jednoduche dostat, napisal som asi 10 ludom, ktori s tym mozu mat nieco do cinenia. Z odpovedi sa mi najviac pozdavala od Charlieho, Anglicana, ktory zije na Krabi, je oficialny dovozca harpun Rob Allen z Juznej Afriky. Objednal som, haprunu mi dokonca osobne doniesol, isiel sem pozriet, aj ked viditelnost akurat vtedy bola naozaj zla. Vysvetlil mi veci, najprv som tu harpunu ani nevedel natiahnut – clovek potrebuje na to fintu a samozrejme aj silu. Tak som zacal lovit ryby…poriadny nadych, 10-15 metrov dole a cakas na rybu. Najprv som chytal parrot fish, to su tie pekne modro-zelene co obzieraju koraly. Najprv nam chutili, teraz si ich uz ani nevsimam, i ked do tom yam su OK. Zlepsil som sa a s kamaratom Petom chodime na ryby. Mame svoje miesta, sem tam su silne prudy, viditelnost niekedy nic moc, ale aj tak chytame pekne kusky, napr. barakudy, trevally, queen fish a podobne. Grouper ma este len dole caka, keby mi nezdrhol ten 10 kilovy, ach jaj. Ryby potom spracujem – pecene na grile, sushi a sashimi (moje oblubene!), nalozane zavinace, ci pecenace, polievka, huspenina, rybaci salat s majonezou a podobne pochutky. Je to naozaj parada, ked si clovek chyti rybu a konzumuje ju taku cerstvu, tomu sa nic nevyrovna. Uz ma to opat taha pod vodu…

Lietanie s paramotorom
Na Slovensku, Baso, Peto a ja sme si spravili kurz lietania s padakom a potom aj s paramotorom. Baso a Peto ostali na Slovensku dlhsie, takze polietali. Vsetci sme si zobrali vybavu (20kg motor + 6 kg padak + 2kg zalozak + 3kg drobnosti – vysielacka, prilba, airbag atd) na Koh Phangan – cesta bola “uzasna”. Chalani lietali na Phangane, ja som vahal, ci to zvladnem. Predsalen som lietal s motorom len jeden krat – na kurze a potom dlho nic. Jedneho dna, som sa rozhodol ze to musim zmenit – tak som isiel potrenovat na plaz s padakom, potom s motorom a neskor som prvy krat letel na Koh Phangane. Baso lietal uz predtym, spravil aj pekne video, ja som porobil zopar fotiek. Ako to cele vyzera ? Priprava zacne okolo 13:00, treba skontrolovat motor, skontrolovat sorby, dotiahnut ich, natankovat, pripadne vyprasit padak od piesku, nabit baterky na fotaky, kamery, vysielacky, zobrat padak, prilbu, motor na motorku, prist na miesto, postavit fleru a pripravit sa na start. A potom…START! Beha nam tam taky “prijemny” pes, zopar krat sme ho uz skopli, asi chce lietat tiez. Len problem bude, ze bude lietat vsade…plny plyn a clovek uz je v 10 metroch, neskor 100, isli sme aj do 500 metrovej vysky – cim vyssie, tym bezpecnejsie, az na tie lietadla, co pristavaju na Samui, no nic, aspon zakyvame kapitanovi lietadla 🙂 Pohlad je to rozpravkovy, pocit uzasny, dalsia dimenzia v zivote. A ja mam rad nove dimenzie…Vysoky Tomas doniesol sarkana na 2 snurach, taky maly kite. Celkom je to zabava a ked pozeram tych Kitesurfistov – tiez to nevyzera zle…

Potapanie
Po navrate zo Slovenska som isiel potapat na nase najkrajsie miesto na vychode, medzi Phanganom a Koh Tao – Sail Rock. Ako vzdy, potapanie bolo krasne – dobra viditelnsot a hufy ryb. Neskor sme isli potapat na narodny park Ang Tong, tam je viditelnost o nieco horsia, ale zmena len potesi. Dalsi zazitok som mal z Koh Taa, opat cista voda a zmena oproti Koh Phanganu. Zo Slovenska mi dosiel brat Dano, tak si spravil potapacsky kurz a spolocne sme sli na Sail Rock, ktory nikdy nesklame, aj ked je nizsia viditelnost. V polovici novembra som isiel na Koh Lantu pozriet Gaba a Nikol, ktori sa vraciali z Australie, tak aj tam sme dali zopar ponorov na Koh Haa a Hin Daeng a Hin Muang – opat nadhera. Neskor sme isli s Amp na Bali a tam som navstivil Nusa Penida – prudy pod vodou su tam obrovske, tak to vyzera ako keby bol clovek v rieke, ale viditelnost parada a roznorodost podmorskeho zivota na jednotku, Indonezia je Indonezia. Na Bali som este siel potapat na USAT Liberty wreck, co je ponorena Americka lod z druhej svetovej vojny – jednym slovom nadhera. Och, keby som mal cas vsetky tie videa aj postrihat…ale niektore sa podarilo 🙂

Santenie na Phancate
So sikovnym kamaratom Petom sme sa sli vysantit na nafukavcej lodicke, ktoru sme pomenovali Phancat. Skuste si najst na youtube videa “zapcat” a pochopite preco 🙂 Ked su velke vlny je to ohromna sranda, az na to, ze je to celkom nebezpecne, raz som si narazil chrbat tak, ze ma to bolelo 2 tyzdne, respektive som to citil. Momentalne lodicku, kde sa zmestia iba 2 ludia pouzivame na male, ale i vacsie presuny, vacsinou ked ideme lovit ryby. Minule si spravili vylet na Koh Tao – cestou tam sme nasledovali speedboat – oni mali 400 koni, my 40, a nedokazali nam ujst, aj ked sa snazili. Obehli sme Koh Tao dokola, chytal som ryby, prisli 3 zraloci – nebolo mi vsetko jedno, aj ked to boli len metrovi reef sharky. Nachytane ryby sme doniesli do restiky, kde sme spali, tak nam ich pripravili, bolo to super. Cestou spat boli obrovske vlny, tak sme museli ist za velkou lodou, tak aspon sme urobili turistom atrakciu. Dalsi maly vylet bol na Ang Tong Marine Park, ale to bol uz iba 1 den, pekne sme to tam pobehali, posnorchlovali, isli sme na vyhlad, mali sme dobry cas, aj ked znova, cestou spat sme mali velke vlny a to uz nebola taka zabava – ale prezili sme 🙂

Vodny skuter – stojka
Kedze Peto ma rad vodne sporty, ukazal mi ako sa chodi na stojke. V zivote som na tom nestal – je to vlastne vodny skuter, na ktorom sa stoji. Niekto sa na to nevie ani postavit. Vysvetlil mi zaklady a teraz uz stavam na to priamo cez chodidla, bez pouziti kolien. Je to zabava – ovela vacsia ako na klasickom skutri, na druhej strane ovela narocnejsie na kondicku. Mame ceske divko (DVD), o freestyle skutrovani, tak skusame aj nejake male triky. Hlavne aby bolo dostatocne natankovane…:)

Vela veci, co sa stalo tu nie je, ale aspon heslovite: sestra mojej priatelky Amp sa vydala, zije v Anglicku, Rastov brat Jano boxoval a pomahal nam ked sme sa necitili najlepsie, bol nas navstivit stray kamos James z Taiwanu, boli sme pozriet rodicov Amp v Chonburi, s chalanmi sme si spravili mensi vylet na Koh Lantu, kde som bol aj neskor potapat, isiel som na Krabi, pozriet kamosa Charlieho, s ktorym som isiel chytat ryby, isli sme na Phuket, odkial sme leteli na Bali – ach to je na dlhsie: ja som bol na velkej motorke, mali sme velky ruksak, v ktorom sme boli obaja zbaleni (okolo 17 kg – kamery, fotaky, elektronika, to je to najtazsie…) a let sme mali na Bali. Rano sme vstali, najprv som posadil Amp na motorku, potom ruksak. Ruksak vacsi ako Amp a ideme na letisko. Na letisku som motorku zaparkoval, zamkol na 3 zamky s retazami a odleteli sme. Po navrate chybala len prilba (odrezali uchytku) – cize nakoniec to vsetko dobre dopadlo. Aha, este ten navrat – asi som zabudol napisat, ze som tak sikovny a podarilo sa mi vyprat pas, nastastie skoro vsetky peciatky tam ostali a logicky – vyprala sa tan najcerstvejsia – ta s Thajskymi vizami…tak som mal co zasa vybavovat – bol som na extension, ta peciatka sa vyprala tiez, tak som tam isiel znova, to mi potvrdili a pri navrate z Bali som mal o “srandu” postarane, najvacsi sef ma riesil na hranici, ze co so mnou. Nakoniec sme to vyriesili, povedal som co sa stalo, tak ma pustil a povedal, ze nech na ten pas uz necestujem…ok 🙂 Este ostanem pri Bali – Amp sa tam velmi pacilo, mne takisto, tam sa mozem kedykolvek vratit – jedlo fajn, pocasie ok, potapanie super, a to nakupovanie…tak som nakupil par obrazov a poslal som si ich do Thajska – uz aj dosli (o 2 mesiace). Na Phangan dosla mama s Bystrom, opat to utieklo tak strasne rychlo-ako vsetko – spravili sme si vylet Koh Nang Yuang. Prisli pozriet aj Juraj s Barborou, ci Ivanov kamos Ivan 🙂 Momentalne sedim na lodi a chrnia tu predomnou moj otec s Jankou – stavali o 4.00 rano, tak si zasluzia!

Myslim, ze je cas na zaver – u mna teda nic nove, ale sledujem situaciu vo svete a na Slovensku, to sa deju veci…myslim, ze tento rok je prelomovy a zazijeme opat take veci, o ktorych sa nam ani nesniva. Preto sa lucim s mottom: uzivajte, pokym sa da…potom pojde o prezitie (alebo uz teraz?)