Potreboval som ist spravit visa run, moja motorka Kawasaki KLX 250 si tiez uz ziadala servis po 12.000 km, tak sme spojili jedno s druhym a spravili sme si pekny vylet do severneho Thajska. Clovek, vzdy ked cestuje, tak sa tesi – aspon v mojom pripade – ze ide do niecoho neznameho, noveho a hlavne je nedockavy na nove zazitky. Tak zopar z nich sem napisem, lebo samozrejme 90% mi vypadlo z pamate, alebo si na ne prave teraz nespomeniem…

Jednalo sa o moj prvy vacsi vylet na motorke, tak som nevedel co a ako. Snazil som sa zobrat cim menej veci, pretoze na motorku sa toho moc nezmesti. Balenie som nechal na starosti Amp, samozrejme si zobrala 75% veci pre seba, ved mne staci len tricko a trenky…zbalit dvoch ludi do 30 litroveho kufra je celkom problem, tak sme este zobrali maly ruksak (ktory mam strasne rad, Marek by vedel rozpravat, kupeny v Nepale po hodine porovnavanie, 20 litrov, bocne vacky, vela priestorov na ukladanie, gumove snury na vetranie, ventilacia chrbtu, no nekup to za 14 euroJ Zbalili sme, dom zamkli, rano vyrazili. Isli sme na lod o 7.00 rano, isiel aj Peto, isiel cakat kamosov na letisko do Surathani. Ja som isiel na servisnu kontrolu, ktora sa naozaj hodila, motorka mala najazdene uz 12.000 km, zadna guma bola uz opotrebovana, trebalo aj olej vymenit…do servisu som dosiel a po nejakych problemoch mi dali motorku ako tak dokopy. Vecer sme uz isli na vlakovu stanicu, kde sme nalozili na vlak motorku a nas. Preprava motorky na vlaku je uplne bezna sluzba, stoji to priblizne tak isto ako listok za osobu, za mensiu motorku to je este lacnejsie…

Rano sme pristali v Bangkoku, vylozili motorku, vsetko pekne odparkovali, nasadli na autobus a stretli sme kamosa Jura v nakupnom centre MBK. Strasne dobre sme sa najedli v sushi restauracii Oishi, clovek zaplati necelych 300 bahotv (8 EUR), je to robene stylom bufetu, na kolajniciach chodia same dobroty, clovek si ich moze varit, pitie, zakusky, zmrzlina – vsetko v cene, velmi odporucam, aj ked je to trochu drahsie ako jedlo za 1 EURo na ulici.

V nakupnom centre sme ponakupovali, kupil som lacny telefon pre Amp, Samsung Galaxy Spica, podporuje posledny android, stal nieco vyse 100 Euro. Musel som si kupit aj nejaky pocitac na cestovanie, tak som sa rozhodol pre netbook Acer Aspire One D255E, 2 GB Ram, Atom N550 1.5 GHZ CPU, 320 GB HDD, za 11.750 Bahtov bez OS. OS Windows 7 Starter mi nainstalovali na pockanie v inom obchode…pre Amp sme museli este kupit nejaku teplu mikinu na cestovanie. Po nakupoch sme sa vratili na stanicu a uz sme vedeli, ze pojdeme pozriet mojho kamosa Michala do Sukhothai.

Tak sa aj stalo, opat sme sli “spiacim” vlakom. Tuto formu cestovania naozaj odporucam, je to sice drahsie ako autobus, pomaly tak isto drahe ako lietadlo, ale ten komfort je naozaj niekedy na nezaplatenie, ziadna spina a tlacenica. Vlak isiel do Phitsanuloku, ktory je vzdialeny priblizne 50 km od Sukhothai, tak to bola prva vacsia jazda na motorke po servise. Isla OK 🙂

Pred odchodom som si zaplatil mobilny neobmedzeny internet, tak som na mojom Nexuse vzdy pozeral mapy, kde sme. S Misom sme sa uz dohodli, dosli sme na dom, zvitali sa a uzili si krasne prostredie v Sukhothai, kde sa nachadzaju stare chramy, ktore su naozaj pohladne na fotkach.

Hned nas prijemne prekvapili ceny, ceny boli polovicne oproti cenam, ktore su na ostrove. Isli sme na nocny trh, tam sme pekne nakupili nejake papo, na dalsi den sme pobehali okolo a este som si stihol zachytat aj na jazierku pri dome nejake ryby. Respektive rybu 🙂

Po rozlucke sme mali namierene do parku Si Satchanalai, ktory je podobne ako Sukhothai. Najprv som nevedel kde prespime, potom som sa pozrel na mapu a videl som velke jazero a pri nom mesto Pha Yao, kde sme dosli vecer. Vybral som velmi dobre, kludne mestecko pri jazere, v ktorom sa sice neda plavat, ale su tam paradne restauracie! Ubytovali sme sa za 400 bahtov v krasnej izbe, vysli sme sa najest, uzil som si konecne Dancing Kung salad, co by sa dalo prelozit ako Salat s tancujucimi krevetami. Tento salat je velmi specialny, na Koh Phangane ho nerobia. Sklada sa zo vselicoho, ale najpodstatnejsie su zive male krevetky, cize ked misku, ktora dojde, otvorite, tak zacnu skakat po stole. Ja som im moc vela sanci nedal, hned som ich dal do ust a tam uz doskakali…velmi chutne, takisto, sladkovodne ryby, ktore tam robia, naozaj pochutka a za par bahtov.

Rano sme sa zbalili, a po ceste sme mali niekolko Narodnych Parkov. V Thajsku je vyse 100 narodnych parkov, takze po ceste sa neda naozaj stihnut pozriet kazdy jeden. A to nehovorim o vodopadoch, jaskyniach a chramoch, tych je nespocetne mnozstvo (hlavne tych chramov!) Rozhodol som sa pre Wiang Kosai, kde sa nachadza krasny vodopad Mae Koeng. Sice sme najprv netrafili uplne presne, lebo som sa spoliehal na GPS, ktore nas zaviedlo uplne mimo, ale to je najlepsie, ked sa clovek strati. Tam som totiz nafotil niekolko desiatok motylov. Prechadzka po dzungli bola tiez uzasna, take rozne motyle, velke ako dlan, naozaj neskutocne – a hlavne sa to neda odfotit.

Vecer som trosku na to “slapol” a dorazili sme az na samy sever Thajska, do mesta Mae Sai, ktore susedi s Myanmarom. Vecer sme sa najedli, rychlo ubytovali za 250 Bht, a na dalsi den som spravil viza run. Na colnici som stretol Cecha Milosa, ktory zije v Thajsku uz 15 rokov, hovori po Thajsky, cita, pise, vyucuje, historik, hotova encyklopedia! (v dobrom!). Dali sme sa do reci, povedal, nech dojdeme do Chiang Mai za nim, vymenili sme si kontakty. Den pokracoval malym vyletom do chramu v Tachileku, vratili sme sa spat, isli sme spravit este nejake nakupy…co sa predlzilo a spali sme tam este jednu noc navyse. Nie je to turisticke mesto, takze Laundry na vypratie veci bol dost problem najst, jednu sme nasli, ale pytali si nehorazne vela, tak sme laundry nespravili…

Ked som isiel na sever, v plane bol navstivit aj Chiang Rai, to sa ale teraz nepodarilo, iba som cez neho prebehol, snad nabuduce, lebo som sa neskor dozvedel, ze je tam chram Wat Rong Khun.

Z Mae Sai sme sa vybrali na vychod do Golden Triangle, resp Zlateho Trojuholnika, ktory je slavny tym, ze sa tam vyrabalo vo velkom mnozstve opium, schadza sa tam Thajsko, Myanmar (Barma) a Laos. Treba este povedat, ze je to turisticka pasca, lebo tam nic poriadne nie je, ani vyhlad nie je nejaky super, vsetko predrazene a snad jedina vec, co stoji za to je Opiove muzeum – kde ale baby, co tam robia nikdy opium neskusali! 🙂 Da sa tam spravit este vylet do Laosu – netreba ziadne viza – dovezu vas na ostrov na rieke, kde sa da len nakupovat, takze neodporucam, uplna blbost.

Vecer sme spali pri Doi Tung, co bola rezidencia Kralovnej – mamy terajsieho krala. Naozaj nadhera, taku rajsku zahradu som v zivote nevidel, tak to pre zmenu urcite odporucam 🙂 V cene listka, okolo 200 Bht bola navsteva rezidencie, zahrady, vystavy o kralovi a este jednej zahrady vzdialenej 15 km, ktora je na hranici s Laosom. Naozaj nadhera.

Po ceste sme sa stavili v dedinke Mae Salong, nachadza sa tam zopar templov, su tam tradicne kmene s dlhymi krkmi (chceli za “vstup” 200 Bht, tak som sa na to vykaslal, nebudem podporovat hajzlikov, co robia biznis na tychto ludoch), tato oblast je znama svojimi cajmi, tak sme si dali a ozaj bol vyborny!

Neskor sme uz sli do Chiang Mai, rychlo sme sa ubytovali a zalahli. Dalsi den sme pobehali chramy, vodopad, stihli sme ist na Saturday night market, ktory je len predohrou Sunday night marketu, ktory je dlhy asi 3 kilometre a clovek nema sancu ho prejst , lebo tolko obchodov co tam je…no naozaj vela, predavaju vsetko mozne, za dobre ceny. Chiang Mai na mna posobil naozaj pozitivne, pekne podniky, normalnejsi ludia, ceny paradne. Len to teplo. Teraz tam bolo najchladnejsie pocasie a to nam bolo naozaj teplo. Zevraj je tam este teplejsie ako v Bangkoku…no, to nemusim, to je uz moc!

Vecer som isiel pozriet este Milosa, nakreslil mi mapu (z pamate nakreslil podrobnu mapku, cestu okolo Mae Hong Son, clovek sa citil trosku ako z filmu BeachJ, pokecali sme, isiel som aj na specialnu meditaciu, kde som videl svoju dusu…proste parada. V Chiang Mai sme pozreli aj nejake goe cache, isli sme do hlavnych chramov (a verte, ze tam ich je teda naozaj vela), isli sme na thajsku masaz za 150 bht, najedli sme sa…je to krasne mesto, kde sa da zit zopar mesiacov v roku, ked nie je tak teplo. Pohoda.

O vylete okolo Mae Hong Son sa docitate v dalsom clanku.

Do cestovania!