Fotogaleria k clanku 1 Fotogaleria k clanku 2

Po Kuala Lumpur sme mali v plane Tioman Islands. Po tom, co som sa dal u Katky dokopy sme isli pre odlozene veci do YMCA. Cely cas, co som cestoval som popri tom riesil aj webstranku, kde sme pridali db slave server, ale islo to este horsie ako bez neho…
Na Tioman Islands sa v podstate da dostat dvomi sposobmi – lodou z Mersingu, alebo lietadlom (ktore je drahe). Samozrejme ako vacsina ludi sme zvolili lodou, takze sme sa najprv museli dostat do Mersingu. V KL prave opravuju jedno velke autobusove nadrazie, tak sme sa najprv museli dostat na druhe – ktore je mimo mesta a treba 3x prestupit. Aha, este som zabudol spomenut, ze cestujem s 20 kilovou batozinou a 7 kilovym ruksakom. Mam so sebou potapacsku vystroj a samozrejme kamery a fotaky, nabijacky, telefony…ona sa to nazbiera, len regulator na potapanie vazi skoro 3 kila…

Po tom, co sme takmer nestihli autobus, sme si celkom vydichli – uz sme v nom sedeli smer Mersing. Cesta trva z KL priblizne 5 hodin, do Mersingu sme dosli rano, lod na Tioman nie je problem – v autobuse som pozeral, kde na Tioman chcem ist, videl som nejaky diving shop na Salang Beach, tak sup ho tam. Ubytko som dorpedu neriesil…po vylodeni sme si odlozili veci v B&J Diving centre a isli sme hladat ubytko. Presli sme celu plaz a nasli sme len 3 volne izby, jedna bola relativne lacna, 40 RM, ale vyzerala dost zle – ja by som tam prespal, ale Amp mala vyhrady voci sprche, dalsia bol bungalow v kopci, velmi jednoduchy za 70 a potom super exclusive deluxe room zlacnena zo 150 na 100 RM, tak som zobral tu, ved sme na honey moon 🙂

Tioman je dost velky ostrov na vychod od Kuala Lumpur, tusim ma 20 krat 20 km, z jednej plaze na druhu sa neda prejst (vacsinou), jedine lodou (okolo 20 RM). Je to oblubena destinacia pre Singapurcanov, vacsinou tam chodia oddychovat a jedina vec co sa tam da relane robit je snorchlovanie a potapanie – ako ostatne na vacsine ostrovov. Isiel som na vylet okolo ostrova (opat Amp nechcela ist, vylet stal 100 RM), boli dost velke vlny a mala lodka, takze sme celkom skakali, videli sme krasny vodopad, dalsie plaze, kam bezne lode nechodia z Mersingu, a velmi peknu horu. Na dalsi den som isiel potapat – potapanie nie je zle, priblizne rovnake ako na Koh Phangane – je to to iste more, akurat na Phangane nemame Bamboo sharkov…koraly im takisto zomieraju, vyse polovica z nich je biela, deje sa to vsade, je mi do placu, ked to vidim – to znamena ze vela koralovych rybiciek tiez zomiera a biodiverzita klesa. Po zopar ponoroch sme sa rozhodli zmenit miesto, tak sme isli spat do Mersingu a spravili sme si vyletik na maly ostrov Pulau Besar.

Pulau Besar je najblizsi ostrov od Mersingu, v okoli je vela ostrovov, este jeden co ma zaujal bol Pulau Sibu. Cesta na Pulau Besar stala 45 RM, 99% ludi si bookne ubytovanie dopredu, avsak ja k nim neptatrim, tak sme sli na slepo, podarilo sa nam najst absolutne jednoduchu chatrc bez sprchy za 30 RM, ostrov je cca 2x2km velky, dookola sa neda prejst, snorchlovanie nic moc, potapat sa neda, tak sme tam ostali 2 noci a isli sme spat.

Z Mersingu sme isli do Kuala Terengannu, v okoli je zopar zaujmavych destinacii. A tu sa stala necakana vec…

Isli sme nocnym autobusom, rano o 6.00 nas vysadil v poslednej stanici. Rozospati sme isli von, autobusar este kontroloval veci, ci si niekto nieco nezabudol…zobral som velku tasku a Ampinu malu tasku, v okoli som vedel, ze nie je moc lacne ubytko, takze sme nasadli jednemu chalanovi do auta (nebol to taxikar), ale vyznal sa a jazdil ako dabel…checkovali sme hotely, ked som si spomenul – do riti, ja nemam moj ruksak, kde mam VSETKO – uplne vsetko – pasy, peniaze, pocitac, fotaky, kamery, kreditky…okamzite sme sa vratili na stanicu – autobus tam uz nebol! Bezradny…nemal som ani listok od toho autobusu – nechal som ho v nom, na stanici cakali dalsi ludia, ktorych som si zapamatal, vypytal som si od nich listok…po nejakom case chaosu som sa dozvedel, kde by mohol teoreticky parkovat ten autobus. Chalanisko nas tam odviezol – mali sme stastie, autobus tam bol. Isli sme do vnutra, lenze ruksak tam nebol! Presne som si pamatal kde som ho nechal, niekto ho zobral – zobral ho vodic, ktory sa robil absolutne sporosty, nevedel o nicom. Tak som povedal, v poriadku, ja tu ostavam, Amp, ty chod zavolat spolu s chalanom policiu, nech sa porozpravaju. Zrazu ozil a ruksak sa nasiel. Otvoril som ruksak skontrolovat obsah – peniaze chybali!  Tak som na neho zreval, nech mi okamzite vrati peniaze. Isiel dozadu autobusu, kde som predtym hladal ruksak a z vacku vytiahol vsetky peniaze, co mi chybali…zdalo sa ze vsetko mam, tak som si zapisal SPZ autobusu a odisiel. Neskor, uz na izbe, som si uvedomil ake neskutocne stastie som mal – keby mi zmizol ten ruksak, tak by ma to stalo minimalne 3000 Eur. Fuha…poucenie – VZDY SI POZRITE CI MATE VSETKY VECI SO SEBOU, aj ked ste sa prave prebrali zo spanku…

Pri Kuala Terengannu je pekny vodopad, tak sme sa tam vybrali. Problem je, ze autobusom sa tam neda dostat – co sme zistili az na mieste – isli sme do jednej dediny a potom treba zobrat taxik, jedna cesta 25 RM, co nie je az take zle. Vodopad je maly, ale za to pekny. V Thajsku su podobnych desiatky. Bolo tam dost vela komarov, tak sme sa zobrali a sli spat. Na dalsi den sme sa checkoutli a odisli do Cheratingu, v Lonely Planet je to miesto popisane, ako raj, kde sa da ostat niekolko dni a niektori tam ostanu roky, ci cely zivot…znelo to celkom lakavo a predtym som uz stretol cestovatelov, ktori sa tam chystali…autobus nas vyhodil na hlavnej ceste, asi 1 km od Chearitngu, o 21.00, no, nic moc…nastastastie sme stopli motorkarov, ti nas odviezli na miesto, hned sme sa checkinli do celkom schopneho bungalovu, za 40 RM, so sprchou 🙂 Isli sme v ten vecer von, vyzeralo to celkom fajn – male mestecko, jedna hlavna ulica, zopar rezortov, pekna plaz a na plazi bar…tak som sa tesil na dalsi den. Vsetko by bolo v pohode, az na to, ze tam dokopy nikto nebol – mozno v celom Cheartingu asi 50 turistov, rezorty zaplnene tak na 10%, low season – zevraj sa to zaplni okolo decembra, ked sa tam da surfovat…snorchlovat sa tam moc neda, o potapani ani nehovorim, tak sme tam nic nerobili – pozreli sme vela filmov (co vobec nelutujem, lebo som tuto cinnost v poslednej dobe dost zanedbal a pozrel som si fajn filmy napr Brooklyn’s Finest, Repo Men, Remember Me, I Love You Phillip Morris, Staten Island, Surrogates, The Book of Eli, The Losers, Unthinkable, The Proposal…:)

Po checkoute sme isli autobusom do najblizsieho vacsieho mesta – Kuantan, tam sme sa presli, pozreli sme si peknu Mosque, a vecer sme uz sedeli v autobuse. Opat pribeh – pytam sa, ci dany autobus o 11.30 pm ide do KL Sentral, odpoved ano. Samozrejme bus pristal uplne odveci, o 4.00 rano, o 7.30 som mal lietadlo. Bus stal pre dvoch tusim 44 RM, museli sme zobrat taxik na KL Sentral, ten stal 80 RM…ale aj tak sa to moc inak nedalo vymysliet, bud jednu noc prespat v KL a potom ist, co sa mi moc nechcelo, lebo cestovat s tou batozinou, to je ako za trest 🙂 Z KL Sentral chodia pravidelne autobusy na letisko, LCCT, kde pristava air asia. Amp som vysvetlil ako sa cestuje lietadlom, kedze nikdy neletela, mala let o 10.00 rano, ja o 7.30, este narychlo som prebalil regulator a nejake veci do prirucnej, aby cestovna batozina mala do 20 kg (zaplatil som si pri booknuti, inac je kazde kilo navyse drahe ako slak, do 20 RM!), vsetko prebehlo v pohode, pri Gate som stretol uz Gaba a Nikol, vsetok stres uz opadol – uz cakam len na lietadlo…som zvedavy kedy Air Asia zacne vazit aj prirucnu batozinu, vsade maju napisane, ze moze mat do 7 kg a moze sa stat, ak niekto bude mat viac, tak ho nepustia do lietadla, ale mozno len strasia, neviem si to predstavit, ked uz velka batozina je v lietadle, skorej to je len na vystrahu…

Dalsi clanok bude o Mabule, Sipane, Semporne a ostatnych ostrovcekoch na Borneu v Malajzii.

Potapaniu zdar a este raz ti dakujem velky Buddha za vsetko 🙂