Fotogaleria ‘Koh Lipe’ Fotogaleria ‘Vylet na piratskej lodi’

Ahojte priatelia po dlhsej odmlke. Z Koh Lipe som sa vratil 30.4. a az dnes 8.5.2010 davam novy clanok online (nemozem nic ine poriadne robit, lebo iMovie mi zabera plny procak, chcem zostrihat prve dojmy z Google Nexus one smart phonu). Odpoved na otazku, prec to pisem takto neskoro je jednoducha – na lodi som nenapisal clanok a ked som sa vratil na Koh Phangan, tak klasicky nestiham 🙂 Ale zacnime pekne po poriadku a od zaciatku…

Na Koh Lipe som sa chystal uz dlhsiu dobu. Koh Lipe radi nazyvaju Malymi divami v Thajsku. A maju na to dobry dovod. S Jurom (kamos Slovak, co robi v Dubaji) sme sa rozhodli, ze tam pojdeme na Live Aboard – vylet na lodi, len jedina spolocnost robi tento vylet – Forra Diving. V podstate vsetko sme dohodli s majitelom, ale vylet stale nebol isty. Mne to az tak nevadilo, pretoze som vedel, ze tam bude dobre.

Z Koh Phanganu som odisiel o 22.00 nocnou lodou a na druhy den som bol na Koh Lipe okolo 16.00 – cize dost dlha cesta. Koh Lipe je jeden z mnohych ostrovov pri Tarutao National Park, je na zapadnom pobrezi (ja som na vychodnom), pri hraniciach s Malajziou (cize juzne). Koh Lipe je maly ostrovcek, najznamejsi zo vsetkych, ktore su tam. Ma v podstate len 2 plaze (je ich viac, ale 2 su hlavne), sunrise a sunset beach. Ja som bol na sunrise beach, pretoze tam sidli Forra.

Koh Lipe je drahsi ostrov ako Koh Phangan. Je to sposobene tym, ze nepouzivaju elektriku zo statnej siete, ale nakupuju ju od sukromnej spolocnosti, ktora na ostrove vybudovala elektraren, zevraj je elektrika 3x drahsia, ako klasicka. Cize to sa vsetko premietne do cien jedla (som tum za 50 bht, fried rice od 80 bht – a to su tie najlacnejsie ceny). Ubytko je tiez drahsie, ja som dosiel uz po najvacsej sezone, takze sa dalo zjednavat a dal sa najst bungalow aj za 300-400 bht. My sme byvali v peknom velkom, za 800 bht a ked sme potapali, tak sme ho mali za 600 bht.

Prvy den, ako som dosiel, som ostal v bungalove priamo na plazi, ostalo mi jablko z cesty, dal som ho na stol, cez jablko som si hodil moje oblubene kratke nohavice, ktore maju vela vela vackov a su kvalitne…vecer som sa vratil do bungalowa, a samozrejme gate uplne prederavene a jabko nahryznute…mysi 🙂 Co uz, to uz som zazil, skoda ale gati. Takze znova z toho plynie ponaucenie – nikdy si nenechavajte ziadne jedlo (dokonca tie mysi mi jedli aj mydlo!) na izbe, a ked uz, tak ho nezakryvajte nicim, lebo to mysi prezeru…

Na dalsi den som isiel potapat, na dalsi den dosiel Juro (ktoreho som predtym v zivote nevidel), chodili sme kazdy den potapat. Potapanie okolo Koh Lipe je naozaj pekne, musim uznat. Dokonca aj pred nasim bungalovom, sme skocili do vody so snorchlami a bolo sa na co pozerat – ono to vsak nevydrzi dlho…Video z potapania okolo Koh Lipe este nemam dostrihane, pracuje sa na tom pomaaaalickkyyy 🙂 Na Koh Lipe bolo fakt skvele, krasne plaze, krasna voda, uplny relax, stretol som vela zaujmavych ludi, dobre som sa aj zabavil (rano o 7.00 som sa zobudil na plazi…uz klasika da sa povedat 🙂

Avsak jeden zazitok prevysuje vsetky ostatne. A to bol vylet na piratskej lodi…videjko je hore, to som proste musel postrihat hned. Vsetko to zacalo tym, ze Antoinne (majitel Forra diving) povedal, ze je mozne spravit jedno-dnovy vylet na Hin Duang a Hin Muaeng – dve najlepsie miesta na potapanie v Thajsku. Vela som o nich pocul, takze ja som bol za. Antoinne stretol svojho stareho priatela Louriho. Vtedy som uvidel Atlantu – 18 metrovu plachetnicu ako z rozpravky. Nebolo o com rozmyslat a 5000 bahtov, ktory tento vylet stal bolo vyhradenych. Odisli sme vecer, zobrali sme tanky, zavazia, potapacsku vybavu, zobral som aj GPS na trackovanie cesty a dalsie elektronicke kravinky (fotak a 2 kamery) a vylet sa zacal. Vecer som videl prvy krat kapitana v akcii – tuto lod poznal ako nikto iny. Niet sa comu divit – lod si postavil SAM, preplaval na nej 2x okolo sveta a zije na nej cca 30 rokov. Takze zdvihol plachty a uz sme plachtli smer sever. Bol to neskutocny pocit, takto na lodi, len my a more…a velky clovek pri nas.

Na dalsi den sme dosli, rano sme spravili prvy ponor, isli sme do 52 metrov, robil som si deep dive kurz…nevideli sme nic extra specialne, ziadne zraloky, alebo manty, ale ponor bol krasny, vela muren, jedneho obrovskeho homara, asi metroveho a ine morske potvory. Potapali sme s extra bombami, ktore sa naozaj zisli – jeden dekompresny stop bol dlhy 40 minut…bola to naozaj pohoda, ako sa patri.

Na palube sme mali aj kucharku – Lauriho priatelku Nem, Thajku, ktora sa o neho stara – tento krat nam navarila vsetkym. Vecer sme sa vybrali naspat, uz sme sli len na motor, plachtit sa rozumne nedalo. S Kapitanom som si dobre pokecal, zobral ma do svojej kajuty, povedal nech si vyberiem hocijake miesto na zemi. Co ma napadlo, boli napriklad Christmas Island, alebo Solomon Islands. Okamzite miesto nasiel, zvacsil a zacal mi rozpravat…ten ma co rozpravat…tolko zazitkov nema hadam nikto. Pribehy s piratmi, pribehy ako hladali zlato…to je len par, ktore zneju ako z rozpravky. Pri rozpravani mi prebiehali zimomriavky, a veru ich citim aj teraz, ako toto pisem. Jednoducho tento vylet stal za to, aj bez celeho potapania! Takeho cloveka len tak nestretnete. Vymenili sme si kontakty, takze ak by sa niekto nasiel, kto si chce spravit vylet, tak nech sa paci, mozeme nieco zorganizovat 🙂

Kapitan mi dal zopar DVD, uz som par z nich aj skonvertoval, na google video sa neda nahravat, tak asi jedine vimeo.com – ktore tu mame v Thajsku z nejakeho dovodu zakazane…ale ved ja to tam nejako dostanem, potom poslem linku – pozerali sme toto video s Tomasom, bolo to o tom, ako zacal stavat lod, ako zobral dcery okolo sveta, ako isli 25 km aby si pozreli sopku, bolo tam vsetko mozne z roznych krajin, ako sa snorchlovali, potapali, jedli, spali, vsetko dobre aj zle…bola to fakt sila a bolo to aj pekne natocene a zostrihane. Na tento vylet nikdy nezabudnem a vzdy som pripraveny dat dalsi. Aj ked zivot na lodi musi byt sakra tazky…

Na Koh Lipe som skusal freediving – spravil som si novy osobny rekord – 20.3 metra, bez plutiev. Viditelnost bola dobra, takze sa dalo. Skoda, ze som potapal sam, isiel by som aj hlbsie, len to uz zacina byt trochu nebezpecne (shallow water blackout). Kto sa prida ? 🙂

Ku koncu vyletu sa zacalo kazit pocasie, vela obchodov pozatvaranych, tak to bol najvyssi cas odist. Urcite sa tam este vratim a snad buduci rok pojdem na danu Live Aboard, mozno si spravim aj DiveMastra…why the hell not! 🙂

Na konci tohoto clanku by som chcel vsetkym povedat, ze viem co sa deje na Slovensku, v EU, v Amerike. Nie sme daleko od dalsej svetovej krizy (ta predtym bola len pekna predohra) tak is uzivajte pokym sa da (uz to dlho nebude trvat!).