Fotogaleria – Penang Fotogaleria – Pulau Weh

Ahojte z Banda Aceh, cakam na lietadlo to Kuala Lumpur a ako to u mna byva zvykom, vytiahol som pocitac a pisem nieco na blog. Vyslo to tak-tak, ale o tom neskor.
S Alexom sme isli z Koh Phanganu cez Hat Yai do Penangu v Malajzii. Penang je hlavne znamy asi kvoli “Visa-runom” z Thajska. Po nasom prichode do Penangu sme zistili, ze lod do Indonezskeho medanu neide v nedelu, ale az v pondelok, tak sme jeden den zabili tym, ze sme isli pozriet nejake temple, vyskusali sme lokalnu MHD a jedlo, nakupili nejake suveniry. Celkom pohoda, mozem tam ist znova – a urcite ma aj okolnosti donutia ist.

V Medane nas zobral nejaky typek, taxikar, akoze na autobusovy stanicu, hladal trosku autobusy a nakoniec sme zastihli, nejaky lokalny smerom do Banda Aceh, odchadzali sme okolo 17.00, prisli sme do Banda Aceh o 5.00 rano, cize 12 hodin cesta v autobuse, nohy som si moc nemal kam dat, ale prezil som to, nakoniec to nebolo take zle. Cesta stala 120.000 Rupii (12 USD), cize co hodina, to 1USD 🙂 V rannych hodinach nas vysadili na autobusovej stanici, dali sme 3 kavy za 8000 Rupii (0.8 USD), a uz nas niesli na slavnom Becaku (rozumej motorku so sajtkou) do pristavu smer na Pulau Weh.

Kedze sme tam boli pekne rano a mali sme kopec casu, dali sme dalsiu kavu, nejake ranajky, predtym este Jogu – Saso cvici jogu kazdy den, tak mi povedal nejake zaklady, velmi sa mi to paci. Mam taky pocit, ze ta hodina investovanou do cvicenia sa zhodnoti niekolkonasobne vybornym pocitom bez unavy. Tak som s nim pocvicil, lokalni ludia mali celkom dobru show z toho 🙂

Po hodinovej ceste na Pulau Weh sme zobrali taxika, celkom draheho za 50.000 IDR (kazdy!) do Iboih – cast ostrova znama backpackermi a dobrym potapanim. Ubytovali sme sa v Yuliah Bungalows – uplne na konci pobrezia, dive shop bol na zaciatku, takze cesta po chodniku jednym smerom zabrala 10 minut – co nie je zle na peknu prechadzku. Za ubytko – rozumej velmi jednoduchy bungalow, vnutri iba dvojpostel, siet proti komarom a nejake policky, plus krasny vyhlad na more s hammockom (cize ziadna voda, alebo ventilator) – stal 60.000 na noc.

Hned po prichode sme sa zahlasili na potapanie, kedze Saso je potapacsky instruktor a objednal si 20 ponorov a mali sme svoje veci, tak pre neho cena bola 10 EUR za ponor a pre mna to bolo 12 EUR, co su uplne perfektne ceny – o to vacsia radost z potapania. Hned prvy den som sa svacol do vody, isiel som snorchlovat a freedivovat, snorchlovanie uzasne, freediving tiez super, dal som tusim 18 metrov.

Dalsich 5 dni sme stravili potapanim, ja som dal dokopy 11 ponorov – vcera to boli 4 – rano o 6.30, potom o 10:00, poobede o 14:00 a nakoniec nocny o 19.00. Potapanie je krasne, ak by sa dalo urcite by som ostal este dlhsie a pohral sa s mojimi kamerkami.

Prvy krat som skusil Sanyo Xacti HD 2000 s podvodnym puzdrom Epoque. Myslim, ze vysledok je viac nez uspokujuci, ono predsa len, clovek sa musi ucit ako to spravne natocit, nehovorim o tom, ze musi byt perfektny potapac. Pocas ponorov sme videli nejake raje, boli aj zraloky, velke, asi 1 metrove bumpheady, strasne vela moren a sem tam aj barakudy.

Cas na ostrovceku utiekol viac nez rychlo, denny program vyzeral asi tak, ze sme rano vstali (Saso vstal asi hodinu a pol predomnou, cvicil kazdy den poctivo jogu), o 9:30 sme uz boli na lodi na prvy ponor, ktory trval okolo 60-70 minut, boli sme v maximalnej hlbke 47.3 metra (divemaster mal v pazi, vacsinou dekompresne ponory…), o 14:00 bol dalsi ponor, medzitym sme si dali nejaky obet. Po 2. ponore sme vacsinou isli na internet a potom na veceru ku mame (family dinner za 25.000 IDR), kde bola naozaj rodinna atmosfera, stretli sme plno zaujmavych “typkov”.

Kedze som byval tak daleko od cesty, rozmyslal som, ako spravit, aby som nemusel vsetky veci na potapanie niest do bungalowa. Nastastie dnes rano bol “sunrise – dawn – ranny” ponor, takze diveshop otvorili uz o 6.30, taxik odchadzal o 6:45. Tak som si vsetky veci nechal tam aj s ruksakom, rano som to este prebaloval, zabaloval…no, vysledok je taky, ze ruksak bol vacsi ako niektori Indonezania (velmi vtipne bolo, ako mi ho taxikar niesol na Becak). Cesta z pristavu na letisko bola v pohode, dohodli sme sa na cenu 60.000 IDR (na to ze je to tak daleko, myslim, ze cena celkom ok, zacal na 150.000 IDR, srandista). Prisiel som na letisko, checkin…a vaha ukazala 25 KG! Mal som zakupenych 5 KG extra (za 30.000 IDR, pri objednavani letenky), tak si vypytali dalsich 45.000 IDR za kazde dalsie kilo, takze som doplacal 225.000 IDR (a to mam este maly ruksak, kde je odhadom 8 kg, takze som naozaj dost nabaleny, este ze to nechavam u Katky v Kuala Lumpur). Departure tax bola 100.000, takze teraz mam v penazenke 3.000 IDR, co je celkom dobre skore 🙂

V Kuala Lumpur i chcem kupit nejake tenisky do tej zimy, kam prave idem – Bratislava, chcel by som sa stretnut aj s Marekom a so Sasou, ktori su prave tam.

Tolko z mojich ciest, ked budem opustat Slovensko, tak opat nieco napisem.

Cestovaniu cest!