Fotogaleria k clanku

Ahojte, momentalne som v Kuala Lumpur, cakam na lietadlo, tak je spravny cas nieco naklepat do pocitacu. V kratkosti: moja cestovatelska dovolenka sa velmi zjednodusila a skomplikovala zaroven. Z Filipin som precestoval “az” Boracay a to je cele. To znamena, ze sa tam musim vratit…
Co sa stalo od posledneho prispevku? Nie je toho az tak vela. S chalanmi z Jungle Baru sme si spravili mensi vyletik. Poobede sme sa stretli, Charlie,  stary psisko Nemecky, ktory zije na Boracay uz 12 rokov ma svoju lodicku, Brown Sugar Raggae (ta predtym sa volala Sugar Brown Raggae, ale zevraj take iste meno prinasa nestastie…), nas dopravil z Boracay do Caticlanu (maximalne kilometer), bolo to celkom zaujmave, pretoze na lodi bez motora, pohananou vetrom som este nikdy nesiel, clovek ma z toho pekny pocit. Kazdopadne, vybrali sme sa do dzungle, na noc. Isli sme cela partia z Jungle Baru, asi 15 ludi dokopy. Vystup to bol celkom narocny, noha ma vtedy az tak nebolela, tak som sa pridal. Samozrejme sa trosku pilo, fajcilo a spievalo, pozerali sme hviezdy a diskutovali sme, potom sa islo spat (niektori nespali vobec:), na druhy den ma zacala bolet noha, uz som si myslel, ze bude dobre…s tou nohou mam vela pribehov a uvidime ako to cele skonci. Vylet hodnotim velmi pozitivne, videli sme Boracay, porobil som par obrazkov. Cestou spat sa chalani a dievky isli okupat, ja som nesiel, noha…

Archieho zena Viki krstila dcerku, tak som sa stal krstnym ocom (ako vsetci  jeho kamarati:). Moj klasicky den vyzeral tak, ze som sa zobudil, cital som knizky, pozeral som filmy, v podstate skoro stale na izbe, niekedy som siel pozriet dievky do Congas baru vzdialeneho 100 metrov od izby, lebo susedny hotel ma internet 🙂 Mozno si poviete totalna nuda, nie je to uplne tak, v ramci moznosti som chcel aby sa mi dala noha cim skorej dokopy, co sa nedala…na zapad slnka som bol takmer vzdy pritomny pri bubnovani a didgeredoo, na ktorom som sa naucil trosku hrat – kontinualne dychanie. Stretol som jedneho fajn chalaniska z Norska – OLA, taky pohodickar, tak sme hrali sach (samozrejme som vyhral!:), a kecali o vselicom moznom.
Neskor ma prisla pozriet Prue, je to jedna z dvoch dievcat, ktore spali u mna v dome na Koh Phangane a v zivote som ich nevidel – cez couchsurfing. Tak som bol velmi rad, ze prisla, trosku sme sa povencili von, kedze som bol takmer stale na antibiotikach, moc som pit nemohol (jedno pivo som si vsak dal). Porobil som nejake HDR fotky, ci uz zapadov, alebo ine motivy – celkom ma to chytilo, je s tym celkom piplacka, ale vysledok niekedy stoji za to.

Co sa tyka nohy – najprv som jedol antibiotika a lieky proti bolesti, isiel som do lekarne, kde mi nieco dali. Celkom to pomohlo, avsak potom to zacalo opat boliet, isiel som k lekarovi, kde mi dal dalsie antibiotika (1400 PHP), tie som jedol, rana bola uz zatvorena a noha napuchnuta, po 5 dnoch som siel k inemu doktorovi, kde som vedel, ze ma caka mala operacia – pravdupovediac, chcel som si ju spravit sam vecer, ale doktor je doktor. Takze mi to doktorka napichala, aby som necitil bolest, co bolo samo o sebe dost neprijemne, ale potom som fakt bolest necitil. Zobrala skalpel, ranu otvorila, vycistila, a bolo. Takze som zacal asi tak tyzden dozadu od zaciatku. Dala mi antibiotika na 2 tyzdne, este antibioticku mast…momentalne nohu stale nemam v poriadku, co je horsie (co som citil aj predtym) ma boli clenok, chrbat, a lave rameno, takze asi to nie je moc dobre. Preto som sa rozhodol na Phukete neostat a cim skorej ist spat domov na Koh Phangan, este ma caka den cestovania…ale dost uz o nohe, dufam, ze sa dam coskoro dokopy aby som mohol co-to potrenovat ako za starych cias 🙂

Nedavno sme mali Fullmoon party (clovek tomu neutecie, fullmoon party sa uz konaju asi vsade), ta v Jungle Bare bola vsak o niecom inom. Kedze som uz clenom rodiny (velmi si ma oblubili a ja ich), porobil som im nejake videjko, skoda ze som nemal, alebo oni nejaku ozajstnu kameru, predsa len video z fotakom nie je vyhra. ESte ho musim dostrihat a uploadnut, coskoro. Na fullmoon party doslo asi tak do 200 ludi, zabava bola uplne ina ako na “nasich” fullmoon – stale to bola pohodicka, trosku sa tancovalo, DJ hral a hlavne chalani vysli von medzi ludi a zacali bubnovat. To treba zazit, tazko sa to opisuje, Jack je uplny macher a uprimne mu zavidim ako vie bubnovat a to iste mozem povedat aj o Boxovi, ktory hra uplne genialne na didgeredoo (hlavne tak hlasno, ze taku hlasitost jednoducho vydat neviem).

Po fullmoone, ktory sa konal 2.12. bol opat oddych, 4.12. som uz letel do Manily. Chalani este pre mna pripravili ranajky u Tataja v dome, ktory sa mi neskutocne pacil. Dom je situoavny pri plazi v dzungle s krasnym vyhladom, je to posledny pozemok na konci chodniku, takze trosku trebalo slapat. Clovek vsak pride do ineho sveta plneho zelene, domu z bambusu. Ranajkovali sme na bambusovom stole na ktorom boli metrove bananove listky,  ktore sluzili ako taniere, vacsinou Filipincania jedia rukami, takze clovek viacej citi jedlo 🙂 Citil som sa velmi prijemne, skoda ze som do toho domu nesiel skor, uz by som asi neodisiel :))) Po rozluceni som sa pobral na letisko, prislat som v Manile, zobral som autobus do Angeles city, ktore je zname svojimi barmi, tak ako pisali v prirucke, robil som “barhopping” – isiel som z jedneho baru do druheho. Dievky, ktore som videl neboli az take pekne ako Thajky, totiz Filipincanky su trosku silnejsie a maju vela krat brusko…ale vybrat sa da, vzdy 🙂

Na Filipiny sa urcite jeden den vratim, Boracay je krasny ostrov, avsak ludi ktorych som spoznal su absolutne unikatni, utvorili sme spolu pekne priatelstva a chalani mi odporucili precitat knizku Power of Now a New Earth, zevraj to zmeni pohlad na zivot (ja uz ho mam dostatocne zmeneny, ale preco si nieco zaujmave neprecitat). Na tejto dovolenke som precital 2 knizy, Cerveny Kapitan od Dominika Dana (ozaj dobre citanie!) a dalsia sa volala Medzi Nebom a Zemou od Petra Zemana (celkom fajn, o New World Order, Iluminatoch a Astralnym cestovanim a tak).

Vylet na Filipiny aj kvoli komplikaciam, ktore som mal s nohou hodnotim pozitivne, mam dalsi dovod sa vratit, aby som to tam trosku viac preskumal. Velmi sa mi zapacila myslienka si kupovat len jednosmerny listok…:) Filipincacnia maju oproti takmer vsetkym ostatnym Azijskym krajinam tu vyhodu, ze obyvatelia vedia po Anglicky, takze cestovanie je absolutne jednoduche a v podstate kazdy problem sa hned vyriesi, kedze neexistuje jazykova bariera.

Mam aj niekolko ponauceni z tohoto vyletu: nepodcenuj zranenia a infekcia je svina. Takisto nie je dobre ist snorchlovat, ci potapat, ak mam na nohe zranenie, rana sa rozmokva, otvori a sme znova na zaciatku…

Plany na dalsie dni su velmi jednoduche – prist domov na Phangan, oddychovat, dat si nohu dokopy, popracovat a znova cestovat ako sa len da. Novy vek sa blizi!

P.S.: Uz som doma na Phangane, pojdem dnes k lekarovi, nech sa na mna pozrie. Cestou z Kuala Lumpur na Phuket som stretol Jura zo slovenska, cestoval Australiu, Novy Zeland a Malajziu, prespali sme v On On Hoteli v Phuket Towne (300 bht), a zistili sme, ze pozname rovnakych ludi zo Slovenska, ako napriklad Misa Haileho a Gensa. Svet je ukrutne maly 🙂