Ahojte uz z Filipin, pisem ako som slubil v minulom clanku. Skoro som sem nesiel…kvoli mojej novej motorke a samozrejme hlavne kvoli mne.

Minuly clanok som pisal na lodi, tentokrat je to uz v Manile vo Filipinach na izbe. Chcel by som sa vratit k mojej motorke. Ako viete, a mozno nie, kupili sme si s Basom motocorss motorky Kawasaki KLX 250. Po navrate z obchodu som si vsimol, ze mi zhorela prava smerovka, kvoli vyfuku, ktory som si dal vymenit za iny (trosku hlasnejsi). Asi podobny vyfuk nikdy nemontovali, pretoze by vedeli, ze jednoducho tento vyfuk nie je kompatibilny s touto motorko 🙂 Samozrejme motorka je v zaruke a vymenia smerovku, ale podstatne je, aby upravili vyfuk, pretoze nova smerovka zhori znova.
Motorky som si ani moc neuzil…padol som na nej. Ako sa to cele stalo? S Beer som sa chcel ist prejst, ze len trosku na nejake jedlo zbehneme. Tak sme isli – radost chodit na tej motorecke – isili sme k Mama Pooh – velmi jednoducha restika, ale velmi dobra. Potom som zvolal Basovi, ze co dalej a ze ci nepojdeme do Haad Rinu. Samozrejme sme sli, ale s tym, ze ja som nemal ziadne ochrany na sebe – iba tenisky, ak sa to da nazvat ochrana, ani prilbu som nemal…Za Baan Tai, kde zacinaju kopce do Haad Rinu, som nasledoval Basa (vzadu za mnou sedela Beer), Baso predbiehal do zakruty v kopci auto, rozhodol som sa aj ja predbiehat, rozhodnutie to bolo nespravne. Oproti isla motorka, da sa povedat, ze som spanikaril a dupol na obidve brzdy. Zadne koleso sa mi podsmyklo a okamzite sme s Beer boli na zemi. Isiel som mozno aj 50 km/h, to co sa stalo sa da nazvat malym zazrakom – ja som si oskrel len koleno a cez roztrhnutu tenisku trosku nohu, na rukach, laktoch a ramenach nemam nic. Beer sa chavalabohu (Oh my Buddha) nic nestalo, trosku mala poskrabane rameno, ale keby povedala, ze je to z noci, tak kazdy jej to uveri 🙂 Co sa tyka motorky – cely pad zachytil chranic na rajdach a stojan. Trosku je pokrivena prehadzovacka, cize staci ju len vyrovnat. Na to ze sme isli po zemi takych 5 metrov to nie je az taka zla bilancia a hlavne ja mam ponaucenie do buducnosti.
Co bolo vsak horsie – mal som o 10 dni ist na Filipiny a cely plan bol ohrozeny. Taze celych takmer 8 dni som nic ine nerobil, len lezal, pustal ventilator na ranu, cistil, daval si betadin a med…a veru to velmi pomahalo, aj ked to na zaciatku dost bolelo.
Letiet na Filipiny som mal 8.11., este 5.11. som nebol presvedceny, ci pojdem. Povodny plan bol taky, ze pojdem z Koh Phanganu autobusom do Kuala Lumpur, avsak monzuny nam uz zacali, aj ked to nie je take hrozne ako minuly rok…6.11. som rano vedel, ze teda pojdem, rano som klasicky zapol pocitac a docital som sa, ze su povodne okolo Hat Yai a ze autobusy, ani vlaky nepremavaju. Isiel som do kancelarie, Aoy to potvrdila, ze sa neda prejst, cize vylet, aj ked som chcel ist bol v ohrozeni. Po zvazeni vsetkych alternativ som sa rozhodol absolovovat, mne uz velmi znamu cestu Phuket -> KL, takze som kupil spiatocny listok do KL z Phuketu, a z Phanganu na Phuket, o 7.00 rano lod. Celkom dobre to aj padlo, pretoze na Phukete mam kamosku z Indonezie Ayu, ktora meni zamestnanie a ide do Singapuru a uz by som ju neuvidel (tak skoro:), takze som sa s nou mohol aspon rozlucit. Co som vsak nevedel bolo, ze kedy dojdeme na Phuket, respektive, ja som to vedel, ale mylil som sa. Podla harnomogramu by to malo byt okolo 16.00, my sme by tam dosli okolo 21.00, s tym ze o 21.15 mi letelo lietadlo a Phuket Townu je letisko asi tak 30 minut. Takze som sa dohodol s Ayu, ze ma vyzdvihne na kuhovom objazde za letiskom, na letisko som dosiel 20:30, tak to bolo celkom tesne, ale aj tak som este zopar minut cakal na boarding.
Let bol v pohode, v KL som pristal o hodinu neskor, respektive o dve – v KL maju ine casove pasmo posunute o hodinu neskor. Na letisku som si nasel miesto na spanie, rozprestrel som si uterak a sarong a zaspal som. O 5.00 rano som vstal (medzitym som sa zobudil asi 20x), dal sa trochu dokopy a isiel na checking do Filipin. Na checkine sa chlanko spytal, ci mam spiatocnu letenku, ja ze hej, v pocitaci:) On ze to treba mat vytlacene, tak sa stalo nieco podobne ako Basovi, ktory kvoli tomu takmer nestihol let…ja som bol v predstihu, na informaciach Air Asia takmer nikto, cize toto prebehlo velmi rychlo a bez problemov.

Este sa vratim spat do thajska – ako tak pozeram fotky, pripomenuli mi zopar vyletov – isli sme chytat ryby na lodi, kedze nie som rybar, tak o tom moc neviem, ale to absolutne nevadi – staci nahodit a tahat. Rybky celkom brali, aj ked sme pochytali male, aj tak sme ich priamo na lodi ugrilovali a najedli sa z toho. Dokonca som chytil 6 ryb naraz bez jedinej navnady – su to uviazane haciky za sebou a maju repliku navnady 🙂 Neskor sme sa vybrali do Ang Ton National Marine parku, kde sa dokonca tocilo zopar zaberov do slavneho filmu The Beach. Co bolo zaujmave, isli sme s Basom potapat – len my dvaja. Absolutne sme nevedeli kde presne ist, tak sme zakotvili v jednej zatoke, skoda, ze tam bola maximalna hlbka len 10 metrov 🙂

To je asi tak vsetko podstatne, urcite som na nieco zabudol, ale aspon nemusite tolko toho citat 🙂 Tak sa ozvem neskor, ako pokracuje moj vylet na Filipinach. Do cestovania!

P.S.: neprecital som to po sebe, takze sorry za chyby, ale ved ste si uz zvykli 🙂