Ahojte po klasickej dlhsej odmlke. Nasiel som si chvilku casu na lodi na Phangan, ktora ide z Donsaku take 3 hodinky, tak som sa rozhodol napisat dalsi clanok, aby som sa s vami podelil, co sa stalo za posledne tyzdne, ci vlastne takmer mesiace.

Po navrate z Indonezie som sa klasicky usadil v domceku, moj klasicky rezim netrval moc dlho, dosiel kamarat Ico s Dankou. Patricne sme sa po Thajsky zvitali, po party u mna doma sa ubytovali v rezorte B52 – celkom novy rezort, blizko Thongsaly, ma aj bazen a bungalowy su celkom ok. Samozrejme sme isli na zopar party, poukazoval som im klasicke veci, dali sme aj Safari Boat vylet, na motorke nepadli, okusili domace vecicky a spominam si este na bucketovicu (kyblovicu) v bazene…:) kazdopadne bolo veselo, na robotu neostavalo moc casu.
Medzicasom dosiel kamarat Brano s manzelkou Lubkou a s dcerou Laurou, zivtali sme sa, isli sme na karaoke, a ked tak dobre pocitam, tak na ostrove Koh Phangan bolo dokopy 9 Slovakov, s tym, ze o par dni mala dojst moja rodina s kamaratmi, tak to by nas bolo uz 13 🙂 Na dalsi den sme dali vyletik lodou, pokusali sme sa chytat ryby, Nen sa podarilo chytit 3, aj ked islo len o mensie kusky, najvacsi ulovok v ten den bola meduza 🙂 Skusal som aj freedivovat, bez plutiev som dal myslim 15 metrov, takze s nejakym treningom by to mohlo byt tych 20, uz sa tesim na dalsiu sezonu, viditelnost v tomto obdobi je velmi slaba – okolo 2 metrov.
O necely tyzden na to dosiel otec s nevlastnou mamou Jankou, jeho kamarat Roman so zenou. Uplne nahodou mi do toho prisiel vylet na Koh Samui, kde pristali – isiel som kupit veci na potapanie, komplet vystroj za vybornu cenu, takze teraz mam uz vsetko (nieco aj 2x), samozrejme flasu nemam. Po prilete na Samui sme spolocne sli na Phangan, ostali klasicky v rezorte B52 – kde uz nas trosku poznaju, pozicali motorky, a takisto som im trosku poukazoval akym stylom sa tu zije 🙂
V jeden den Baso a Brano isli na velke motorky – motocross – kedze Brano profesionalne zavodi(l) a Koh Phangan ma naozaj dobre cesty na trenovanie motocrossu bola to pre neho prilezitost pochodit tereny. Stala sa neprijemna vec – Baso trochu polozil motorku – nic velke sa nestalo, par veci oskretych, ako spravny chalan isiel za Adamom – to je majitel pozicovne a v tom case nas akoze kamarat, mu ukazat motorku. Adam mu povedal, ze normalne to stoji 17.000, ale kedze je kamarat, tak iba 12.000 a nemoze si to opravit sam. Zistovali sme ceny, co to realne stoji (nove original diely z obchodu) – vyjde to do 4.000 bahtov, takze takto sa v Thajsku robi biznis, kamarat-nekamarat, plat. Nijako inac sa to nedalo vyriesit, takze hned, ako sme sa to dozvedeli, sme mu vratili vsetky motorky, co sme mali od neho pozicane – basovu, branovu, a este dalsie 2 kusy. Jeden z neveselych pribehov…
Motorky dobre slapali a to bol jeden z podnetov, preco sme sa rozhodli, tak ako sme sa rozhodli – najprv Baso a neskor aj ja sme kupili motocross motorky – Kawasaki KLX 250 na ktorych by sme radi pojazdili nielen Thajsko, ale aj susedne staty. Zatial kupujeme vsetko potrebne – chranice, oblecenie, kufre a vsetko co treba, nech sme dobre pripraveni.
V jeden vecer sme sli do restauracie – baru, kde som sa spoznal s jednym zaujmavym dievcatom – thajkou (milujem jej meno: Beer) a zhodou okolnosti je aj majitelka daneho baru, sympaticka, hovori po anglicky, tak sme dobri kamarati a mozno aj viac. Po 1000com vylete na safari boat sme slubili, ze u nej spravime ranajky, v Thajsku ale plati taka vec, ze clovek planuje a nie vzdy to vyjde, tak ako si naplanuje, takze ranajky sa nekonali v dany den, ale o den neskor. S Beer sme rano vstali, isli nakupit na trh a ukazalo sa, ze je vyborna kucharka, v kuchyni som jej trosku pomohol, ale cele ranajky – rozumej 4 chody – navarila sama. Mozno sa pytate ako vyzeraju klasicke thajske ranajky – vacsinou to je ryzova polievka, ale na ranajky jedia ako obvykle ryzu, takze medzi obedom a ranajkami nie je nejaky velky rozdiel…
V jeden slnecny den som s Beer a s ostatnymi isiel do Haad Rinu na plaz, kde sme si pozicali vodne skutre, bolo vela srandy, ako obvykle 🙂 Beer nema pud sebazachovy, takze tomu celkom slusne mastila, uz sa tesim na preteky s nou, tentokrat sme sli dvaja na jednom. Po par dnoch sa otec prestahoval s ostatnymi do dalsieho rezortu a na Safari boat vylete videl peknu plaz, takze neskor isiel tam – na druhu stranu ostrova. Plaz je tam krasna, da sa aj dobre plavat, avsak pristupova cesta je hrozna a cesta trva okolo hodinky…Nasli vyborny rezort, cenu sme zjednali na 1100 bahtov (v sezone stoji 3600) a ozaj izby boli prenadherne – plaz sa vola Thong Nai Pan – a tam byval aj Brano, ktory takmer denne jazdil aj s Lubkou a s Laurov na skutri hore dole…proste ma rad tereny 🙂

Baso spolu s Tomasom mi poslali v jeden den odkaz na sutaz. Jednalo sa o to, ze TAT – Tourist Authority of Thailand usporiadava sutaz na prezentaciu Thajska, nieco podobne prebehlo aj v Australii. Islo o to, ze hladali dvojice, ktore by vedeli najlepsie zchytit Thajskou pomocou blogov, fotiek a videii. Sutaz pozostavala z poslani uvodneho videa, v Thajsku vybrali 5 hlavnych turistickych destinacii a to: Bangkok, Pattya, Phuket, Koh Samui a Chiang Mai. Porota najprv vybrala 25 semifinalistov (5 na jednu destinaciu) a potom pomocou online hlasovania postupuje jedna dvojica na danu destinaciu, neskor sa zvoli absolutny vitaz, ktory dostane 10.000 USD a nejake dalsie odmeny. Dolezite je, ze 5 vitaznych dvojic neplati na dovolenke skoro nic – preplatia vsetko, cez letenku, ubytovanie, stravu, rozne vylety a atrakcie…jedina uloha je pisat o tom, co clovek zazije, robit fotky a videa, davat veci na socialne siete…
Rozhodli sme sa, ze do toho ideme, tak sme s Basom urobili video, aspon sme  zazili, ake je to byt “hercom”. Video si mozete pozriet tuto:

Ak si myslite, ze v tom najlepsom skonci, myslime si to aj my, bohuzial, limit bola iba 1 minuta a dat tam vsetko, co sme chceli nebolo mozne, tak sme to takto spravili. Smutna sprava je ta, ze sme dalej nepostupili, vybrali iba nativne hovoriacich po anglicky, to znamena ludi z USA, UK, Kanady a podobne. Skoda, mohli sme si spravit malu dovolenku…co vsak absolutne nelutujeme je to, ze video sme spravili, zazili sme strasne strasne vela srandy a ponaucenie ako sutazit nabuduce, urcite podobne sutaze este budu (nevie niekto stranku so zoznamom podobnych sutazi?:) Este by som chcel spomenut pouzitu hudbu vo videu – nedavno som posielal na facebook video – Dub Fx spieva na ulici, odporucam si ho vypocut, naozaj talent:

Vyborne, no nie?

Samozrejme mohol by som pisat este o kopci dalsich zazitkov a pribehov, skratim to – Branovi na odchod sme pripravili “ohnostroj”, v Thajsku sa teraz konaju festivaly, takze jeden mame aj na Phangane (dnes prave konci), s rodinkou a s kamaratmi sme isli na Samui (v dany den som zavolal Beer, ci sa neprida, asi 30 minut pred odchodom…isla:), tam sme stretli Jerryho a Peta so zenou, dali sme vylet na jeho speedboate, na dalsi den sme uz sli letecky do Bangkoku (bez Beer, ale s pivom v ruke:), na Rastove odporucanie sme sli do hotela na Sukhumvit 11 – Citadines, noc tam stoji 2000 bahtov, ale naozaj slusne ubytovanie s bazenom na streche (ktory sme nevyuzili, nebol cas). V Bangkoku sme sa absolutne nenudili, isli sme do nakupneho centra Siam, zbadali sme Siam Ocean World, tak sme sa isli pozriet do najvacsieho akvarie v juhovychodnej azii – stalo to za to. Samozrejme sme absolvovali Chatuchak Weekend market, kde sme ponakupovali, isli sme aj na sobotnajsi vecerny blsi trh, kde sme sice nezohnali ziadne vinily, ale aspon sme videli nieco, co sme v zivote nevideli, skusili sme aj Bangkokske metro. Co stoji este za spomenutie je nakupovanie videokamery. Kedze Basovi zmizol fotak, tak sa spravne rozhodol, ze kupi videokameru, taku co som mu poradil, jedna sa o Sanyo HDR 2000, vyhrala niekolko testov a v danej cenovej kategorii stale nema konkurenta – FullHD malicka kamera, vyraba sa na nu aj podvodne puzdro…otec sa rozhodol, ze ju tiez chce, takze, pocas navstevy MBK som ju uplne nahodou zbadal v jednom obchode, po dohadovani som zjednal cenu 19.000, s tym ze ju nezoberiem, pretoze sme mali v plane ist do Pantip, ktory je znamy tym, ze by ste tam mali dostat najlacnejsiu elektroniku v Bangkoku a asi aj v celom Thajsku. Pre dany produkt je opak pravdou – v prvom rade ju klasicke obchody nemaju – takze sme sli uplne hore do centra, tam ju predavali za 40 tisic (!) a neskor, ked sme zistili ze nikde inde ju nemaju sme sli dole do stanku Sanyo, kde ju mali tiez za 40.000 s tym, ze dalsiu kameru dostanem k tomu zadarmo a samotna kamera, ktoru som chcel sa nedala kupit. Tak som im povedal svoj nazor, ze v MBK ju maju za 19.000 a panko z obchodu hned na to, ze je to kopia, s tym, ze som mu povedal, ze na slovensku je ju mozne dostat za 25.000, takze to kopia nebude. V Pantipe som nakupil nejake drobnosti na pocitac, takze vylet nebol zbytocny, ale do MBK sme sa museli vratit a kupit to co sme mali v plane. Nakoniec cena za danu kameru, nahradnu baterku, 32GB kartu bola 25.000, takze o to spokojnejsi sme sli dalej…
Posledna vec, pri ktorej by som sa zastavil je UZASNE Pad Thai. Minuly rok som bol v jednej restauracii – ide o klasicke thajske sedenie na ulici – kde robili najlepsie pad thai (prazene slize), ake som v zivote jedol, avsak nevedel som kde je. Po zisteni v internet cafe na Khao San road sme tam isli – a natocil som videjko, ako majtri kuchari robia Pad Thai za 3 minuty. Jedna porcia bola malo a toto bola asi prva restauracia, kde nepredavali pivo, s tym ze casnik nam povedal, ze nam skoci cez ulicu do sedmicky pre nejake. Nahodou sme isli do sedmicky my, kupili sme 4 piva a chalanisko nevahal, donieso pohare s ladom a pootvaral nam pivecko s usmevom na tvari. Urcite prideme znova!

Po narocnych dnoch, rodinka s priatelmi odisli na letisko, ja som ostal este jednu noc v danom hoteli, isiel som pokupovat nejake veci na motorku, stretol som sa s kamaratkou a s kamaratom Andrejom, isiel som spat do hotela, kde spal trener thajskeho boxu Chin, ktory ma dnes zobral s autom do Surathani a do hodinky som spat doma na Koh Phangane – opat sa tesim. Pozeram na datum, je 20.10.2009 a na um mi pride, ze za par dni zasa letim – idem do Filipin na mesiac, takze odtial sa ozvem…

P.S.: Nie je dolezite vyhrat, ale zucastnit sa!

P.S2: Rozhodol som sa kopnut uz ten clanok na web, lebo klasicky nestiham – pridem spat na Phangan, kamarat mi povie, ze sa ide chytat ryby, tak samozrejme od rana sme chytali rybky a neskor vecer sme riesili bomby na potapanie a vylet do angthon marine parku, pozret kamosovu motorku, vecera a thajsky box…ale lepsie to spravit, ako o tom hovorit, tak tu to teraz postujem! 🙂

V calnku su nejake chyby, ale uz nemam silu ich kontrolovat je 4:10 rano a cas ist spat.