Fotogaleria k clanku

North Sulawesi, alebo Severne Sulawesi je severna cast ostrova Sulawesi, obyvatelia sa nazyvaju Minahasa, vacsina z nich su krestania napriek tomu, ze Indonezia je prevazne krajina Muslimov. Tato oblast je znama svojou kuchynou, vari sa tu velmi stiplavo a takisto ako v Thajsku, ludia sa tu velmi radi usmievaju, prihovaraju, su zvedavi a povacsine velmi mili.

Z letiska na Bali som letel cez Lion Air do Manada, stalo to do 100 USD, bolo to s jednym prestupom. Let bol pomerne fajn, az na to ze som bol dost chory, mal som teplotu a jeden ponor na Bali som zle vyrovnal tlak v jednom uchu, tak to ucho dost bolelo, hlavne ked sme pristavali – dokonca sa mi zapli potapacske hodiny, ukazovalo mi to 1m pod hladinou…V Manade som pristal 19.8. okolo 23.00, takze som sa pridal k dalsim turistom, podelili sme sa na taxik a isli hladat hotel, co bolo celkom narocne, pretoze vsetky boli obsadene, az nakoniec sa nam podarilo najst, kde bolo zopar izieb volnych – 15 USD na noc. V tomto hoteli som ostal 2 noci, pretoze som sa necitil na cestovanie. Na ostrove Bunaken, ktory je znamy hlavne kvoli potapaniu – zevraj ma jednu z najvacsej biodiverzity na svete, ma uz cakal byvaly spoluziak z vysokej skoly Gabo so svojou priatelkou Nikol. Ubytovanie som uz mal zabezpecene – noc 35 EUR v jednom naozaj peknom rezorte – Living Colors – tu si treba ubytko zarezervovat vacsinou tak 1-2 mesiace dopredu, naozaj su stale obsadeni. Gabo a Nikol chodili potapat, pokym som sa ja liecil – mal som priznaky chripky a este to nepodarene ucho. Siahol som po antibiotikach, na Bunakene sme ostali 4 dni.

Neskor sme sa presunuli na ostrov Lembeh, ktory je znamy tiez kvoli potapaniu – takzvanemu Muck diving, co znamena rozne male priserky vo vode. Musim povedat, ze nieco take som este nezazil a teda vobec nelutujem, ze sme sli na Lembeh, osobne si myslim, ze potapanie je tu zaujmavejsie ako na Bunakene. Dno na Lembehu sa vacsinou sklada z tmaveho piesku, clovek by si pomyslel, ze tu nic moc nezije, opak je vsak pravdou. Videli sme rozne zivocichy od klasickych lion fish, stone fish, angel a anemone fish, cez krasne frog fish, rozne kraby a krabiky, rozne druhy nudibranch a seaslug, samozrejme pigmy seahorse a dalsie priserky, ktore netusim ako sa volaju…
Ubytko sme mali objednane cez Nad Lembeh, noc stala 35 USD, 1 ponor 40 USD, pozicanie vybavy na jeden den 20 USD, mali aj rozne package, celkovo to bolo dost drahe. Gabo a Nikol odisli z Lembehu skorej, isli pozret do narodneho parku, dat si nejake kupele a podobne. Ja som este zopar noci ostal, potom som dal presun spat na Bunaken, kde som sice bol, ale nepotapal som 🙂

Na Bunakene som ostal v rezorte vedla Living Colors – kde som predtym byval, tento rezort sa volal Lorenzo, su to jednoduche chatky, noc stala 17 USD (vo vsetkych cenach co som tu pisal je zahrnute jedlo – ranajky, obed a vecera, ovocie a voda, caj, kava…), chodil som potapat s Living Colors. Potapanie na Bunakene by som zhodnotil tak, ze staci 3 dni a clovek pochopi…bol som aj na nedalekom vraku, aspon trosku rozdiel. Potapa sa takmer vzdy pri stene, ktora ide dole do obrovskej hlbky, nieco ako Sipadan, aj ked toto Sipadanu nesaha ani po kolena, aj ked si myslim, ze predpoklady na to, aby tu bolo top potapanie Bunaken ma. Z nejakeho dovodu som na Bunakene nevidel nic extra – OK, videli sme zopar zralokov, korytnaciek, muren a podobone, ale zralok sa ku nam ani nepriblizil, videli sme ho 10 sekund…mozno som uz narocny potapac, ale potapanie na Bali (samozrejme je to aj o stasti!) sa mi viac pacilo oproti Bunakenu, Lembeh, to je zas iny level 🙂 Musim vsak uznat, ze snorchlovanie je nadherne, jedno z najlepsich, co som zazil. Clovek ma moznost vidiet makke a tvrde koraly a nespocetne mnozstvo ryb a rybyciek, naozaj vseliake druhy, pri snorchlovani sa naozaj ukazala biodiverzita. Cize toto je jedno z miest, kde je lepsie snorchlovanie ako potapanie…Po veceroch nam tu hrala kapela skladajuca sa z majitela ako bubenika, jeho zeny spevacky, znami hrali na gytare aj nejaki divemastri sa pripojili ku kapelke – takze bola celkom zabava. Stretol som tu opat zaujmavych ludi, pomenili sme kontakty…

Dnes, t.j. 1.9. idem spat do Manada, vecer o 20.00 mi ide lietadlo do Kuala Lumpur, tam mam 7 hodinovu prestavku a potom letim na Phuket, pozret kamaratku Ayu a Bee. Spat domov na Koh Phangan sa vraciam 5.9., po fullmoon party, ktora sa kona 4.9. Musim povedat, ze sa celkom tesim, opat byt tam, kde sa mi tak paci.

Plany do buducna, co sa tyka cestovania sa stale menia, avsak viem, ze urcite pojdem este tento rok na Filipiny, so Sasom, myslim, ze sa prida aj Baso, som naozaj velmi zvedavy na tuto krajinu. Znami, ktorych som stretol po mojich cestach mi odporucili opat Malajziu – jednak potapanie je tam lacnejsie a naozaj krasne, ostrov, ktory je na vychodnom pobrezi a nie az tak daleko od Koh Phanganu (predpokladam celkovo 12 hodin cesty lodami a autobusmi), vola sa Pedenstrian (musim si to overit) – takze tam by som chcel este ist. Neskor by sme chceli s Basom ist na motorkach okolo Thajska, mozno pozriet Laos, predsalen GPS uz mame a je to opat dobrodruzstvo. Dalsi rok, ak vsetko pojde podla planov chcem cestovat este viac, mam taky nazor, ze treba cestovat pokym sa da, mam taky pocit, ze o 2-3 roky to nebude uz mozne…