ako tak pozeram, posledny clanok som tu dal 6.2., no hanba mi – ale na druhej strane, ak nie je cas a nie je ani o com pisat, tak na co to znasilnovat. Prvadupovediac, ani teraz nie je moc o com pisat, ale snad ma nieco napadne pocas pisania 🙂

Momentalne som v Indonezii a rozhodol som sa spisat nieco na blog, pretoze urcite, ked sa vratim domov na Koh Phangan, tak si cas nenajdem na take zbytocnosti ako pisanie clankov 🙂 Ok, takze co sa od posledneho clanku udialo ? Nebolo toho moc.

Ako som spominal, prisla ma pozriet Jane z Bangkoku, je to vyslovene mestske, az velmi jednoduche dievca, ktore v zivote nevidelo napr. kravu, takze sme mali z nej vsetci celkom fajn zabavu. Niekolko krat sme boli na vodnych skutroch, ktore su mimo fulmoon party velmi lacne, cena sa da dohodnut iba na 300 bht (10 usd) na 30 minut! A ked su vlnky, a dievca sa vzadu trosku boji, je to velka zabava 🙂

Chcel by som Vam predstavit trosku viac CouchSurfing.com (CS). Jedna sa o podobny projekt ako hospitality club (existuje toho viac). Ide o to, ze clovek sa tam zaregistruje a moze ponukat ubytovanie (alebo len stretnutie), alebo hlada ubytovanie, alebo oboje (ako ja). Tak som sa tam zaregistroval a zatial moje skusenosti su velmi pozitivne, samozrejme ma to aj nejake negativne stranky (ako vsetko), ale je ich menej. Takze kto ma zatial navstivil, resp. kto u mna prespal:
– Yi z Taiwanu
– Neo z Nemecka (chodil stale bosy, dosiel na Phangan na 3 dni, ostal 2 mesiace…:)
– Xabier a Anna zo Spanielska
– Guy a Eric z Izraelu (Guy bol so mnou trenovat na Muay Thai)
– Dusan zo Slovenska (ma nasiel cez CS)
– Lauren (USA) a Matilda (Svedsko)
– Amit z Indie a Leo zo Svajciarska
– Marcel z Nemecka a Sonia z Polska
– Dejan zo Srbska
– Colin z USA (precoval v Japonsku, teraz sa prestahoval do Thajska) s Claire (Filipiny)
– Prue z Filipin (skoda ze som ju nevidel…)

O niektorych zaujmavych ludoch by som napisal aj viac. Napriklad taky Dejan zo Srbska. To je mlady chalanisko, typek, co sa rozhodol ze precestuje okolo sveta na bycikly. 3. rok uz cestuje, samozrejme dosiel na bycikly, ma pred sebou este 2 roky, zasluzil si u mna velky respekt, okrem toho je to velky pohodak (nechal si veci u mna, odskocil si do bangkoku, lebo sa tam mal stretnut s kamoskou z Filipin:), mal som niekde ulozeny aj jeho blog s mapou ako napreduje, vravel ze okolo 150.000 km dokopy to je. Colin a Claire bola zaujmava dvojica, ktora sa bohuzial hned na zaciatku zoznamil s terenom Koh Phanganu – pekne si odreli kolena a zapastie z motorky, to sa stava uplne bezne. Lauren a Matilda, 2 party holky, ktore prisli na fullmoon (ono sa mi prihlasi na fulmoon vzdy aspon 10 ludi…), ale nespali ani jednu noc u mna 🙂 Takto by sa dalo pokracovat dalej a dalej. Couchsurifng je pekna vec pokym tam nebude moc vela ludi…zatial je to myslim ok, treba to skusit. Mne sa v Indonezii nepodarilo couchsrufovat, ale ved to vobec nevadi, hlavne ja mam dobry pocit, ze pomaham ludom 🙂 Na CS som pod prezyvkou “2ge” :), je tam zaregistrovany aj Baso aj Tomas.

13.6. sa mi podarilo spravit osobny rekord vo Freedivingu, je to 20.12 metra (0:56min), prekonal som 20m, co sa tesim, dalsia meta je 25m, ci 30m, len tam to zacina byt uz naozaj seriozne…treba byt v dobrej kondicii, hlavne treba vediet dychat, co zatial neviem, stale sa tam da zdokonalovat. Problem na Koh Phangane je taky, ze viem zatial len o jedinom mieste, kde je voda taka hlboka a viditelnost pod 16metrov je uplne miziva, takze sa celkom zle potapa…

Na moje 31. narodeniny, ktore som mal 29.6.2009 ma prisla pozriet kamaratka Ayu z Phuketu, zobral som ju pozriet “bar”, ktory stava sused s kamosmi z dreva v dzungli, je tam pekny vyhlad…bohuzial, bar ani nedostavali, ked zistili, ze nemaju vysporiadanu pristupovu cestu…oslava mojich narodenin prebehla klasicky dobre: dal som nejake koruny (teda bahty) Chinovej zene Ploy, isla nakupit na trh rozne dobroty, uvarila ich a prisli aj s Chinom na oslavu, samozrejme nechybal Tomas s Tan, Baso, 2. Tomas, Dave a Simon s Annou z treningu, susedia ako Tom, Chin a Tip, plus stary majitel Joon, a samozrejme Ayu, ktora bola so mnou a nemozem zabudnut na Chocolate, krasneho malickeho psika, co ma Tomas s Tan. Jedli sa len same dobroty ako springrolls, varene kraby, 3 pecene ryby na rozne sposoby, musle a samozrejme vela piva, nejaka borovicka a potom si moc toho nepamatam…:) Neskor som s Ayu isiel na SafariBoat trip, nech vidi Koh Phangan, tak sme sa pofotili so slonami, na plazi, vo vode a podobne gycove fotky 🙂

Ked prisiel Dusan so Ziliny, ktory ma nasiel cez couchsurfing – na fulmoon, tak neskor som s nim siel potpat opat na Sail Rock, bol to uz moj 3. ponor. Sail Rock ja znama lokalita medzi Koh Phanganom a Koh Tao. Ponor bol celkom fajn 🙂

Moj velmi dobry kamarat Robo (Enemy) s Andrejkou dosli pozriet, comu som sa velmi potesil, hned na zaciatku si prenajali dom, pozicali motorku a objavovali krasy a zakutia Koh Phanganu. Spoznavali trosku azijsky zivot a pohodicku 🙂 Isli sme spolu aj na nejake party (Fullmoon a Halfmoon), pochodili nejake plaze, ci vodopady v ktorych nebola voda :), dali zmrzku v  homemade a podobne. Osobne myslim, ze sa im tu pacilo, tesim sa aj nabuduce! 🙂

Pred mojim odchodom mal Chin narodeniny, tak sa opat oslavovalo, klasicka vecera, nejake to karaoke a neskorsi vecer bol volny program 🙂

Dlhorocny kamos Miso dosiel s dalsim Misom, pred mojim odchodom byvali u mna doma, potom som im nechal dom, nech si uzivaju, dokonca som im “vybavil” 2 baby couchsurferky z Filipin, takze mali o zabavu postarane 🙂 Miso bol celkom akcny, takze sme isli na wakeboarding, objednal si 15 minut, prvy krat na to siel, dostal maly rychlokurz, na prvy krat mu to celkom slo. Po 10 minutach rezignoval a povedal ze je moc unaveny. Pred mojim odchodom som bol dost chory (dost vela narocnych veci sa dialo a nebolo cas oddychovat, oslabeny imunitny system a tak…), ale aj napriek tomu som tych 5 minut vyuzil, tak som skusil wakeboarding…celkom mi to slo, najtazsie je asi len postavenie, potom na vode je to uz jednoduche (teda pokym neskacete a nerobite nejake kusky…:). Urcite si to skusim znova.

Miso mi zo slovenska doniesol GPS – Garmin Oregon 300, bol som jednou nohou uz v indonezii a urcite pojdem este na Filipiny, ci okruznu cestu okolo Thajska (no plany su velke…), GPS sa urcite zide. Takze mi to doniesol, trosku som sa s tym pohral, objavili sme jednu jedinu Geocache na Koh Phangane (musime spravit viac!!!), po par hodinach som pochopil ako funguju mapy, tak som nejake sosol, unlockol a nahral do GPS…tak teraz tam mam supnute cele Thajsko, Indoneziu, Malajziu, Singapur a Filipiny, to na zaciatok staci 🙂

Do Indonezie som isiel cez Phuket – potreboval som si kupit nejake drobnosti a hlavne do Kuala Lumpur je to tak pohodlnejsie…no a samozrejme som bol pozriet Ayu a Bee. Bee si mimochodom zalozila spolocnost s kamaratkou a uz funguje ako tourist agency, z coho mam obrovsku radost. Mlade sikovne dievca! Ayu ma rano odviezla na letisko na motorke a uz som cestoval na Bali. Mozno sa pytate preco som znova siel na Bali. Dovodov je niekolko – indonezia ako taka sa mi velmi velmi paci, Bali je krasne, isiel tam Baso a takisto aj Gabo s Nikol. Tak som sa pridal. Nejake ceny leteniek: Jednosmerna letenka z Phuketu do KL stala 1340 BHT
(objednaval som dost neskoro), z KL na Bali stala 1040 BHT (!), z Bali na Manado stala 3400 BHT, z Manada do KL stala 2230 BHT, a KL na Phuket 640 BHT (!). O mojom vylete v Indonezii napisem v dalsom clanku a mozno ich bude niekolko…

P.S.: Spominam si, ze v minulom clanku som pisal nieco o problemoch so servermi. Po niekolkych bezsennych nociach sme zistili, ze servery su pod DDOS utokom, nejaky dobrak cez botnet nas chcel zhodit, servery sme vytunovali na 2000 konekcii za sekundu, potom to ale hajzlici zdvihli na 15.000 RPS, tak to nas uplne zlozilo, stacil jednoduchy filter na routri a pocet requestov teraz nepriesahne 250 za sekundu a servery dalej ficia. Aspon sme sa nieco naucili o tunovani FreeBSD netowrkingu, TCP/IP, bufferoch a podobne. Teraz “fachci” vsetko ako ma, teda skoro, vzdy sa nieco deje…:)