Ahojte, sedim v rezorte v Mabule, hraje tu ziva kapela, fotky som uz potriedil, majitel nam dal 3 flasky rumu, Nick sedi vedla mna, Saso je na izbe, hraje tu ziva kapela a je cas napisat dalsie informacie z Bornea.

Po Poring Hot Spring sme sa vybrali do Sepiloku, ktory je znamy hlavne kvoli orangutanom. Nachadza sa tam rehabilitacne centrum, rozumej rezervacia na zachranu orangutanov. Cesta trvala asi 2.5 hodiny, autobus nas vyhodil na hlavnej ceste, tam uz nejaky podnikavec cakal a hodil nas priamo k parku. Kedze som vedel, ze vstupne je 30 MYR (odteraz budem pisat RM), co nie je malo, tak som vahal zo vstupom. Ostatni vahali tiez a celkom dobre spravili, pretoze, ti co zaplatili pocas krmenia, vtedy ked by tam malo byt najviac opic, tak videli 2-3 opice, prisiel som sice o parenie, ale viem si predstavit ako to opicky robia 🙂 Kazdopadne, Kristiana z Talianska tam bola tiez, Peter z UK takisto, pokecali sme, pocital som knizku, ktoru mi dal GTX (pribezne citam – Ernest Hamingway – Ostrovy v prude). Potom sme nasadli na autobus za 4 RM, odviezlo nas to do Sandakanu, tam sme nasli guest house, ubytovali sme sa, dobre sme sa najedli, na dalsi den sme sli do Lahad Datu, pretoze ranny autobus sme nestihli…v LD nas cakal dalsi “taksi”, tak sme nasadli do auta a za par hodin sme boli uz v Semporne. Niektori tvrdia, ze samotna Semporna je o nicom, avsak Nick to preskumal a isiel do niektorych casti, kde turista bezne nezabludi, takze celkom fajn zazitok, pokecat s domacimi. V Semporne sme sa ubytovali za 20 RM na osobu, Junkie Guest house, kde sme povodne chceli ist sa ukazal ako rip-off, to znamena moc turisticke, dost sa plati a sluzby uz nie su o tom ako na zaciatku. Tak sme nasli iny hotel, kde bolo celkom fajn – da sa najst aj izba pre 2-3 ludi za 25 RM a inda, kde sme sa celkom pravidelne stravovali, ale potom sme nasli cinsku Seaside seafood restauraciu, kde varili fakt dobre.

Do Semporny sme prisli vecer, na dalsi den som chcel ist aspon snorchlovat, tak sme sa so Sasom vybrali na Singharta “ostrov”. Vela ostrovov v okoli Semporny nie su realne ostrovy, ale rezorty postavene na koralovom utese. Cesta do Singharty a spat vysla okolo 8 RM, mali tam prirodne akvarium, za ktore chceli 25 RM, tam sme sa neboli pozriet. Zobrali sme snorchle, plutvy, kameru a isli sme to obhliadnut okolo – porobili sme nejake fotky a stalo to za to. V buducnosti sa chcem venovat viac freedivingu, je to naozaj navykove, hlavne v tychto koncinach 🙂
Ostrov Sipadan: Palau Sipadan, ako hovoria Malajci, lezi na vychodnom pobrezi Bornea, samotny ostrov je znamy ako najlepsia oblast pre potapanie – co musim potvrdit. Sipadan je chranene uzemie, preto sa Malajci rozhodli, ze povolia len 120 potapacov denne. To znamena, ze potapanie si treba dlho dopredu zabookovat, lenze my sme ako sa vravi easy going, tak sme nakoniec nasli spolocnost, ktora nie je na internete a mala volne miesta – i ked to bolo drahsie – okolo 500 RM za 3 ponory (vratane vstupneho poplatku a poplatku za pozicanie vystroja), ale stalo to za to. Neskor sme zistili, ze potapanie na Sipadane sa da bezne spravit hocikedy, takze netreba to nejako specialne dopredu bookovat. Sezona na Sipadane je stale, viditelnost sa pohybuje 20-30 metrov, Sipadan vznikol zo sopecnej cinnosti, samotny ostrov je malicky, okolo neho su koralove utesy, koraly su “tvrde” tak aj “makke”, zaujmava vec je vsak, ze hned za utesom je spad, ktory ide do 1000 az 2000 metrov pod morom, cize odtial sa na povrch dostane naozaj vselico. My sme isli spolocnostou (Blue Sea Divers), ktora nie je na internete vobec spomenuta, ani na wikitravel ju nevidim – celkom sa dalo.
Potapanie na Sipadane je naozaj zazitok. Opat sa stala nahoda realitov – na lodi, sme stretli byvaleho majitela Octopus Divingu cecha Honzu spolu s nemcom Oliverom. Kazdopadne, lod nas dopravila na miesto, supli sme sa do vody, na zaciatku nas uvital poriadny prud vody, takze sme mali co robit, aby se sa schovali za utesom. Ako sme na zaciatku boli vo vode, bolo to ako potapanie v akvariu…ani nie v akvariu, ale este 10 krat lepsie, tazko to opisat, je to naozaj nezabudnutelny zazitok. Isli sme a utes, tam nas cakali Bieloplutve zraloky, nejake barakudy, korytnacky, angelfish, batfish a dalsie ryby a rybicky. Honza zobral pivecko pod vodu, tak sme si spolu s Divemastrom Armstrongom dali po glgu 🙂 Samotne potepanie hodnotim 10 z 10tich, kto nebol na Sipadane, nebol potapat. Lutujem tych, ktori si tu robili potapacsky kurz, pretoze asi nic lepsie ich necaka, Sipadan je naozaj jednotka – co som zazil – a to som videl nejake videa zo Sipadanu ako krmenie zralokov, ked tam bolo okolo 20 reef sharkov a maskritili si…urcite na Sipadan este raz pojdem, kto sa prida ?

Na dalsi den sme sa vybrali o 6.30 rano na Mabul, kde sme teraz. Potapanie na Mabule je zname kvoli “Macro diving paradise” – co su malicke potvorky pod vodou. Rano nam pocasie neprialo, prsalo – prisli sme na pobrezie, mali sme cas na ranajky, tak sme nejake dali, neskor sme uz boli na lodi a dopravili nas na Mabul, kde nas privitala kapelka, ktora hrala na rozne “bubny” – plechovky, bandasky a co sa naslo. Ubytovali sme sa, a isli sme potapat. Potapanie bolo prekvapujuce, videli sme vela roznych malych potvor vhodnych na fotografovanie. Na MAbule som potapal 6 krat, z toho dva ponory boli na ostrove Kapalai, co je vlastne rezort postaveny na hladine, cize tam nie je ziadna plaz. V Kapalai to bolo celkom zaujmave, pretoze pod vodou boli rozostavane konstrukcie bungalovov a v kazdom takomto objekte boli ryby, avsak skoro vzdy tam bol len jeden druh ryb, ako keby si dohodli ubytovanie 🙂

Jedno poobede, ked som nebol potapat, som chcel ist snorchlovat, bohuzial som si odrel palec na nohe a ono sa to v slanej vode dost zle hoji, tak som snorchlovanie vynechal a isiel som si teda pozriet konecne ostrov. Ked som vysiel z “rezortu” von, bol som celkom prijemne prekvapeny, vsetci ma zdravili, sice sa naslo zopar domorodcov, co pytali money, ale moc nepochodili. Ostrovcnia ziju velmi velmi jednoducho, maju chatrc postavenu z dosiek, vacsinou sa zivia rybolovom, maju okolo 5 deti a su usmiaty a strasne radi sa fotia, ked ich clovek zacne fotit, nema to konca kraja, stale sa priblizuju k fotaku…su to take cigancata 🙂 Vela rodin urcite zije tak, ze nemaju ziadne peniaze, rybolov ich uzivi. Ked som sa prechadzal, velmi sa mi nepacilo, ako rezort (neviem presne meno, ale nejaky drahy – su tam aj rezorty co pytaju 500 RM na noc…) si ohradil svoj velky pozemok ostatnym drotom. Domaci mi hovorili, ako je to nebezpecne, uz vela deciek sa poranilo – ono ten plot je hned pri chodniku a ihrisku.
Prisiel cas odist, tak sme sa zobrali z Mabulu, isli sme spat do Semporny, kde sme nasli izbu u jedneho Inda za 30 RM, akurat ta izba nemala ani okna…dost zle som sa vyspal, teraz uz sedim v lietadle smerujucom do Kuala Lumpur, kde mam v plane nakupit nejake suveniry a vecer o 20:25 letim na Phuket pozriet kamosky a nakupit si nejake veci na potapanie.

Vylet na Borneo hodnotim pozitivne, hlavne potapanie stoji za to, vystup na Mt. Kinabalu hodnotim negativne kvoli cenam (a ani som nepouzil nove Adidsky, co som kupil predtym v KL, ani nohavice  a teple tricko s bundou…), ludia su tu mili, strava celkom obstojna, nabuduce by som chcel ist napr do Sulawesi…

Na Koh Phangan pridem okolo 8.5., mozno skor, plany su take, ze budem pracovat, pracovat, pracovat, snad sa mi podari ist aj na trening…na Phangane ma caka uz Riso s rodinkou (uz raz bol na Phangane, velmi sa mu pacilo…), takze sa celkom tesim, aj na zadne reproduktory 🙂

Dolezita vec: stratil som telefon, takze menim Thajske cislo, nove najdete na pravej strane (ak sa teda telefon nenajde, pri mojom stasti…:)

UPDATE: Clanok postujem z Phuketu, po Sasovom odporuceni som ostal v najstarsom hoteli v Phuket Town – On On hotel, izba od 180 BHT. Vecer meskalo lietadlo 2 hodiny, takze som sem prisiel fakt neskoro a este mi stihli stratit bozne vrecko z ruksaku a nove Adidas tenisku, takze na letisku som to este riesil s AirAsia, na hotel som prisiel po polnoci. Kazdopadne, vsetko je v poriadku, kupil som uz aj novy telefon (ten isty ako som mal) a zmenil som telefonne cislo, takze novy kontakt na mna je:

+66 822 831 828

Vidime sa na Phangane 🙂 cafte.