Opat prisiel cas nieco napisat, tentokrat to bude asi v predstihu a vyzera to tak, ze tento clanok nebude az taky dlhy, ale to este neviem. Posledny clanok som skoncil, ze sa tesim velmi na Borneo a tento clanok je o Borneu, Malajzii, Kuala Lumpur a dalsich mojich zazitkoch.
Nas trip sa zacal celkom smiesne, v pondelok sme sa stretli u Tomasa, isli sme na pier, tam sme si kupili listky a poslali nas na druhy pier a to uz sme celkom meskali. Videli sme, ze v druhom pieri nie je ziadna lod, tak sme sli do sedmicky, pokupili par piveciek a cakali. Potom sme sli do pristavu, lod uz bola v dohladne, ale aj tak to je dobra pol hodina. Poprosil som predavacku, nech nas cvakne, takze to bola nasa prva fotka z tripu 🙂 Dalej, len tak medzi recou sa Saso spytal, ze kolkateho je, ja som sa pozrel na hodinky, mal som 20. On mal tiez 20, ale uz si to upravil na 21, Nick sa chcel stavit, ze je 21. Nakoniec sme dosli na to, ze mame ist az o den neskor, tak sme sa dobre zasmiali, ruksaky sme hodili ku Tomasovi – ja som si naschval notebook uz domov nebral, ved na co. Tak sme sa poriadne vyspali a uz sme sli cestovat.
Cesta lodou celkom dobre ubehla, v Surat Thani sme sa najedli, zohnali sme Tuk Tuka za 200 BHT na vlakovu stanicu, listky na vlak sme uz mali (okolo 1000 BHT do Penangu), vlak bol spaci, celkom v pohode sa slo. Na hraniciach prebehlo vsetko v poriadku, colnik sa ma spytal co studujem a kde 🙂
Z vlaku sme vystupili, vybral som nejake peniaze z ATM, nasadli sme na autobus, a uz sme boli v KL. Zavolal som Katke, kamoske, ktora pracuje v KL. Spoznal som sa s nou v autobuse, isla z fullmoon party z Koh Phanganu, spolu s Petrou. Bola taka zlata, ze sme mohli u nej prespat, byva v peknom komplexe, dole ma bazen, posilku a vsetko potrebne pre moderny mestsky zivot. Isli sme na dobru veceru, celkovo Malajska kuchyna nie je zla, samozrejme ze mi Thajska chuti viacej…ale v Malajzii sa da celkom dobre najest tiez, maju tu okrem vlastnej kuchyne aj Indicku, ktora mi velmi chuti, ale aj Cinsku, takze mnamky.
V KL chalani isli vybavit viza do Indie, ja som sa stretol s Petrou, ta bola velmi mila a poukazovala mi Petronas Towers, porobila nejake fotky, isla so mnou nakupit tenisky – k tomu neskor a fajn sme pokecali. K teniskam – kedze nikto z nas nevede ake bude pocasie na Mount Kinabalu, tak by bolo vhodne mat nejaku obuv na treking. Ja som mal len jedny tenisky na tenis, ktore sa mi nezdali vhodne, takze mojou ulohou bolo kupit dobre tenisky. Isiel som do Adidas priamo v Petronas Towers nakupnom centre, hned mi jedny padli do oka, tak som si ich kupil spolu s ponozkami a bolo tam aj pekne tricko, tak som neodolal, cely ja 🙂 Vecer sme este sli na veceru, robili tam vyborne kura a rozne dalsie dobroty – Indicka kuchyna, neskor sme este boli pozriet Raggae Bar, trosku som s Katkou zakrepcil a tukli sme si aj do gule – Nick je dobry hrac, tak som tu particku biliardu prehral, ale ved mu to este zratam.
Na dalsi den sme sli do Cinskej restiky, bola plna, co bolo dobre znamenie a ozaj, dali sme si kura na vsetky mozne sposoby a bolo znamenite. Neskor sme sa uz presunuli na letisko, listky na Borneo do Kota Kinabalu sme uz mali, vsetko prebehlo bez problemov.
Nejake fakty o Malajzii:
* mena: Malajzsky Ringid (1 MYR = 10 BHT = 6 SK = 0.2 EUR)
* nabozenstva: Islam, Budhizmus, Hinduizmus
* rozloha: 329.750 km^2
* rec: Malajstina, Anglictina
* usporiadanie: konstitucna monarchia
* okolite staty: Thajsko, Indonezia, Singapur
* pocet obyvatelov: 27 milionov
* hlavne mesto: Kuala Lumpur

Nejake fakty o Borneu:
* 3 najvacsi nekontinentalny ostrov
* lezia na nom 3 staty: Malajzia, Indonezia a Brunej

Nejake fakty o Sabah:
* spolu so Sarawakom su to Malajzske staty na ostrove Borneo
* ma 5 uzemnych casti
* dolezite mesta: Kota Kinabalu, Lahad Datu, Sandakan, Semporna, Tawau, Tenom
* ma dva narodne parky: Mount Kinabalu a Tunku Abdul Rahman Marine Park
* dolezite ostrovy: Lampaki, Layang Layang, Mabul, Mataking, Sipadan

V Kota Kinabalu sme pristali, na nete sme predtym pozreli nejake hostely, do jedneho som zavolal, mali plno, opytal som sa na cenu taxika, bolo to 20 MYR, tak sme zobrali taxik (ani nas nechcel osmeknut) an tu istu ulicu, hned o 5 metrov dalej bol dalsi hostel, tak sme sa tam ubytovali – na osobu okolo 20 MYR a isli sme preskumat nase okolie. Kota Kinabalu ma okolo 150.000 ludi, centrum bolo velmi pekne, velmi dobre tam varili, clovek sa tam dobre citi. Na dalsi den rano sme sa rozhodli ist do horespominaneho Tunkul Abdul Rahman Marine Parku, co je vlastne 5 ostrovov: Gaya, Manukan, Sapi, Sulug a Mamutik. V hosteli sme dostali nejaky voucher na zlavu, tak sme sli ku counteru 8, za cestu tam a spat sme zaplatili 13 MYR, vstup do parku bol tusim 6 a este nejaky dalsi poplatok 10, takze dokopy to vyslo 29 MYR. Rozhodli sme sa pre Mamutik, kedze slubovali najlepsie snorchlovanie…
Vystupili sme na Mamutiku, je to malicky ostrovcek – tak ako vsetky ostatne, odhadujem ho na 1x1km, mozno este menej. Presli sme lesnou cestickou, skocili sme do vody a…a zazil som najlepsie snorchlovanie v mojom zivote. Take ryby a koraly som nikdy v zivote nevidel. Co k tomu napisat – obrovsky zazitok. Po hodine snorchlovania (bol som ja a Saso, Nick nerad plava, ten bol na prechadzke), sme sa vsetci presunuli na obed, po ceste sme stretli velku jastericu, bolo 14:50 a lod nam odchadzala az o 16:00, tak sme sa so Sasom rozhodli skusit snorchlovat na inej strane ostrova. Opat zazitok, zasa sme videli uplne ine veci ako predtym. Saso mi pozical plutvy a potapacsky komputer, tak som si vyskusal FreeDiving – comu sa on uz niekolko rokov venuje. Podarilo sa mi zaplavat do 14 metrov, on dava aj 30, mam co dobiehat – musim povedat, ze sa mi to pacilo a uz objednavam dive computer, plutvy a snorchel 🙂
Vecer sme sa vratili spat a na dalsi den sme sa uz vydali na Mount Kinabalu. Je to najvyssia hora v Azii od Himalaji po Papua Nova Guinea, meria 4095 metrov a ma niekolko dalsich prvenstiev: jedna z najschodnejsich hor na svete, netreba ziadnu specialnu vystroj, jedina azijska hora, ktoru sa da ist Via Ferrata (cize pomoc s lanami, rebrikmi a pod), a je to asi aj jeden z najdrahsich vystupov v tychto zemepisnych sirkach…
Ako sme opustili hostel na Kota Kinabalu, na autobusovej stanici sme stretli jednu Talianku, co precestovala cely svet, bola temperamentna, priatelska, no taky typek. Na autobus sme cakali vyse hodinu, medzitym sme sa boli najest, konecne odchod a “pristali” sme v Rosa Cabin Lodge. Samozrejme, este aj pred odchodom sme si zistili, ze dostat sa na vrch Mt. Kinabalu bude problem, respektive to bude dost drahe a kedze sme budget traveleri, tak hladame najlacnejsie cesty a cesticky 🙂 Rosa je mimo narodneho parku, tam to na osobu vyslo okolo 30 MYR, dali sme vybornu veceru v cinskej restike – typek akurat nazbieral hriby, tak sme dali hribovu polievku a zeleninu s hribami a kuratom. Rano sme sa teda vydali na Mt. Kinabalu. Prisli sme do parku, hned nas chargli 15 MYR (pre domacich to je 3 MYR), cakali sme na autobus, maju rozdielne ceny, ak idu 1-4 ludia a viaceri, tak sme cakali, ci niekoho nezozenieme. To uz sme davno vedeli, ze na vrch teda asi nevystupime, tak sme chceli ist aspon na pol cestu to tam pozriet…avsak babenka co predaval listky nam povedala, ze byt na nasom mieste, tak by sla do Hot Springs…co sme mali aj v plane, ale az po vystupe 🙂 Kazdopadne, chcel som ist este pozriet nejake muzeum a botanicku zahradu, lenze tam si pytali dalsie peniaze, tak som to vzdal a isli sme pekne na autobus do Rahau a odtial do Poring Hot Springs. Z vystupu teda nic bebolo a bezny package sa predava okolo 750 MYR, co je celkom dost – okolo 200 EUR. Bezny vystup sa robi na 2 krat, prvy den sa ide do medzistanice, kde je nenormalne drahe ubytko a potom o 2.30 rano sa ide na vrchol, kvoli vychodu slnka a je vtedy aj pekne pocasie, pretoze hora byva zahalena mrakmi. Samozrejme v takychto nadmorskych vyskach aj niekedy mrzne, zalezi v ktorom mesiaci sa ide. Pre ilustraciu, kolko sa plati za vystup na vrchol (povinne poplatky):
* 15 MYR za vstup do parku
* 100 MYR za povolenie splhat
* 7 MYR za poistenie
* 85-120 MYR za sprievodcu/skupina
* 188-288 MYR za ubytovanie v medzistanici za osobu
* 20 MYR doprava
nepovinne poplatky:
* 10 MYR za certifikat
* 5 MYR za palicu na chodenie
* 10 MYR za batozinu

Vychadza to aj tak dost, hlavne to ubytko je celkom zdieranie a vela turistov, co sem chodi neidu na vrchol, tak ako my…pytali sme sa domacich, aj ti su pekne nasrati, lebo to vychadza pre nich tiez celkom dost, totiz tuto horu kupila nejaka sukromna spolocnost a hadzu si ceny ako chcu, takze viva kapitalizmus everywhere…
Momentalne sme v Poring Hot Spring, zaplatil som za vstup do nejakej botanickej zahrady a orchid parku, kde som toho moc nevidel, park bol neudrziavany, kliekty boli prazdne, kde mali byt zvierata…stretol som vsak orangutana, tak som porobil par fotiek 🙂

Neskor som siel na Canopy Walk Trail, co je cesta cez vysiace “mosty” v stromoch vo vyske asi 40 metrov, to bolo celkom fajn, tiez tam bolo vstupne a chceli aj poplatok za fotak, taketo manevre museli odchytat od nas…kazdopadne bolo to fajn, nikdy predtym som takto vysoko v stromoch nechodil 🙂 Neskor sme sa vsetci stretli v kupeloch, su tu teple mineralne pramene, takze sme sa zrelaxovali a zajtra sa chystame dalej…