Zdravicko zo zamoria! Moemntalne je 0:18 rano a mozno poniektori sa cuduju, ze ma nevidia online. Je to z jednoducheho dovodu – neide nam elektrika. Tym nam myslim, cely ostrov Koh Phangan. Najlepsi cas napisat nieco na blog nielen z tohoto dovodu, ale ja z inych. Citajte dalej 🙂
Takze som opat v Thajsku. Opat napisat co mam nove, skusim to skratit, ale poznate ma, ked som ukecany 🙂 Cesta do Thajska bola absolutne bez problemov, naschval som si vybral na webe jedlo z morskych plodov, takze mi v lietadle podavali medzi prvymi a dal som si miesto pri okne, tam kde sa sedi po dvoch, s tym, ze som vedel ze tam uz niekto sedi, niekto, kto by mohol sam cestovat a tym padom sa hodit na komunikaciu. Bola tam Thajka, vracala sa z Madarska, sice nevedela skoro nic po anglicky, ale aspon sme sa na seba sem tam usmievali 🙂 Chcel som si s nou zahrat v lietadle aj sietovu hru, ale odmietla so mnou hrat aj pong, takze som sa s nou vobec nezahral…este jedna zaujmavost ma postihla na letisku, este vo Viedni, stretol som tam znameho Slovaka, ktory nas bol na phangane navstivit este minuly rok. Nuz, ak sa raz do Thajska vydas, tak sa budes chciet len vracat a na neho to teda plati dvojnasobne. Isli sme teda spolu na vylet ku kamosovi v Bangkoku…pokecali sme, pochodil som Bangkok a vecer som uz siel busom a lodou na phangan…Aha, musim este spomenut, ze moj batoh bol celkom velky, 23 kg, museli ho prijmat na letisku na prijme nadrozmernych batozin 🙂 Niesol som si Sony stereo, ktore som mal tak rad (aj tak sa to cele nezmestilo a Riskovi som nechal zbytok, ktory mi donesie o 10 dni 🙂

Cesta na Phangan ubehla celkom ok, az na to, ze som bol tak vysteveny a na konci tripu – na lodi som zaspal. Tak tvrdo, ze keby mi James nezavolal, ze  kde som, tak som na Koh Samui, ak nie niekde dalej. Zobudil ma prave, ked vsetci vystupili a zacali nastupovat ludia na Koh Phangane. Hned ma odviezol na motorke domov, domov upratany, vsetko v pohode…

Na Phangan, ako mnohi viete som isiel v tomto datume, pretoze v Thajsku zacina novy rok 2554, o Songkrane napisal baso toho viacej, tak ho citajte. Ja len tolko ze som to prezil bez ujmy na zdravi, na druhy den som poupratoval kompletne dom 🙂 Lebo ako na novy rok, tak po cely rok!

Okrem nejakych vyletikov, ktore sme spolocne podnikli spomeniem aspon celodenny vystup na najvyssi vrch na phangane – Khao Ra, 627 metrov na morom, tak som spoteny uz bol, ale mnohi z vas este nie 🙂 Na cestu sme sa vybrali vsetci – ja, tomas, tan, baso, lenka, martin (o tom neskor), katka,   vysoky tomas, saso a nick a este ich kamoska – takze celkom slusna zostava. Na dalsi den sme sli snorchlovat pri Koh Ma, neskor sme sa dohodli na potapani. Zevraj podmienky na potapanie su vyborne, tak sme sa konecne vydali na Sail Rock, mal is aj tomas, ale nejako mu to nevyslo, tak som siel ja, baso a saso. To co som zazil, sa neda opisat, najlepsie potapanie ako som v zivote mal a to som bol na Similanoch…viditelnost absolutna, krasna sajta, robim si len tak videjko a zrazu okolo mna prebehne tienisko, a ja sa pudovo otacam za nim…zbadal som 6 metroveho zraloka velrybieho (whaleshark), prestal som dychat a hned som sa vybral za nim. Porobil som nejake fotky a videa. Saso ho ma natoceneho kompletne, ten ma dobru podvodnu kameru, musim to od neho vypytat…clovek pri takej rybe ma iny respekt. Zralok sa ma vobec nebal, isiel som k nemu na dotyk a aj sa ma obtrel vrchnou plutovou a aj zadnou, bol krasne sfarbeny, respektive ten motiv co mal po tele…neda sa to opisat, to treba zazit. Hned pribehlo asi 20 dalsich potapacov, zralok vobec nebol nervozny alebo bojacny, len tak si tam plaval v 15m hlbke, dalo sa ho krasne vidiet aj ked clovek snorchloval. Ostal tam dobrych dalsich 20 minut, ak nie viac. S tymto som naozaj neratal, druhy ponor bol krasny, isli sme cez znamy komin, o com je vlastne sail rock…
Kto je Saso, Nick a Martin? Zacnem to od Nicka – Nick je chalan z anglicka, Sasov kamos, spoznali sa na lodi ked sli na Andamany (plavba lodou 4 dni). Raz za cas sa stretnu a  daju spolocny vylet. Tento krat sa ide na Borneo, to je Malayzia, idu vystupit na najvyssie pohorie 4100 metrov, potom neajaka opicia zahrada, a potapanie na Sipadan island a ine dobrodruzstva. Saso sa ma opytal, ci nechcem ist, a kedze Sipadan je moja destinacia, kam som chcel ist urcite tento rok, tak som samozrejme neodolal a idem s nimi. O tomto vylete napisem neskor. Cize Nicka uz poznate, mame tu Sasa. Sasa som stretol este minuly rok na Phangane, je to instruktor potapania, scestovany chalanisko, V Thajsku zil 6 rokov, respektive kazdy rok cestoval, vie hovorit po Thajsky celkom slusne, velmi rad sa vracia do Indie a je totalne v pohodicke 🙂 Martin – toto sa zasa len tak nevidi, prihoda co sa mi stala. Kedze som vedel, ze Basovi mali dojst kamos a kamoska na navstevu (myslim ze aj prispeivali na jeho blog v komentaroch), tak som cakal niekoho…ale urcite by ma ani vo sne nenapadlo, ze by to bol Martin, ktoreho poznam z Bratislavy, s ktorym som mal nejaky biznis asi pred 15 rokmi 🙂 No co, svet je fakt malicky.
Na Borneo sa velmi tesim, dam visarun v predsstihu 🙂 21.4. v pondelok ideme vlakom do Kuala Lumpur, kde by som sa mal stretnut s Katkou so Slovenska, (ktoru som spoznal v autobuse z phanganu:), 24.4. letime z KL do Kota Kinabalu, potom budeme cestovat a ziskavat nove zazitky, potom sa vraciame 5.5. z Tawau do KL a potom sa dopravime domov na Koh Phangan, kde uz bude cakat Risko so svojou frajerkou a rodicmi. Cize, na Koh Phangane budem okolo 10.5., mozno o den skor. Dnes Baso s Lenkou sli do Vietnamu, maju prvy visa run, dufam, ze sa im bude pacit 🙂

Ked som prisiel do Thajska, vsetci mi hovorili ze asi 2 tyzdne vsade v Thajsku prsalo. Ja som im povedal, ze idem z Francuzka, kde sme mali krasne, zo Slovenska, kde zacalo vsetko kvitnut a ze im prinesiem slnko. Tak sa aj stalo – odvtedy ako som prisiel mame krasne pocasie, kazdy den je teplucko a aj v noci sa tazko spi bez ventilatora ci klimy (ktoru ja napr nemam rad, radsej ten ventilator).

Nestihnem napisat o 30cm gekonovi Tukem, ako som ho vyhanal von z domu, nenapisem ako som si dal na dom vlajku SR a zastavila sa slovenka s anglicanom na pokec, nebudem pisat o krasnej restauracie s karaoke miestnostou, vynecham aj to, ako mi susedko porobil zahradu, ci dal cerveny melon s 3mi VCD azijskeho porna…preskocim aj moje dojmy z filmu Podvod menom Obama…idem spat a tesit sa na dalsie zazitky co ma cakaju zajtra 🙂