Fullmoon, Anna 30, Snorcheling a ine | Vylet na Koh Phi Phi | Potapanie na Similanoch

Ahojte zasa po vyse mesiaci. Kedze sa mi nechce pisat pravidelne, respektive, teraz je to uz pravidelne-mesacne, tak aspon dam linku na Basov  a Lenkin velmi pekny blog, odporucam citat kazdemu 🙂 Vzdy si toto pisanie odkladam na vhodny termin a teraz som na letisku, kde uz nemam internet, a nezabudol som si stiahnut posledny clanok, takze uz viem o com pisat. Kazdopadne su 2 hodiny v noci, cakam na letisku, kym sa otvori check-in, letim na Slovensko, zdrzim sa tu do 9.4., potom spat Thajsko.
OK, minule som skoncil pri fullmoone…takze na fullmoon party si spominam celkom matne…bolo dobre:) Bol to prvy fullmoon, kde som platil (nie ja, ale Baso za mna zaplatil, ja by som sa s nimi dlhsie hadal), 100 BHT, stale neviem za co, komu tie peniaze idu, nedostal som ziadne potvrdenie, jedine nejaky naramok, co sa da povazovat ze celkom fajn suvenir, ale ide o princip. Oni sa jednoducho rozhodli, ze budu vyberat za vstup 100 BHT. Stavim sa ze o rok to nebude 100 BHT. Kam idu tieto peniaze, na co su pouzite, to nikto nevie…fullmoon bol fajn, isiel Baso a Lenka, ja a Bee (kamoska z Phuketu) s Donom (jej spoluziak), streli sme Joseho a dalsich slovakov clubberov 🙂 potancovali sme, domov som dosiel okolo 9:30 rano, co dodat, dalsia fullmoon prezita 🙂

Zivot isiel dalej celkom normalne, az jedno popoludnie som mal navstevu a nieco strasne smrdelo. Z kuchyne to neslo, nakoniec Tan objavila, ze mam pod schodami zdochnuteho psa. Tak si predstavte, pes, ktoreho som v zivote nevidel, sa rozhodol, ze zdochne rovno pod mojim domom. Pohlad to bol nechutny, smrad asi 10x horsi ako si viete predstavit, proste hroza, mam aj nejake fotky, pre tych so silnejsim zaludkom – ved treba fotit neobycajne veci 🙂 S Basom sme ho chytili, polozili na palmove listy a supli sme ho do smetaku, potom co sa dialo, to uz neviem, kazdopadne smrad mi tam este ostal zopar dni, lebo krv bola na zemi a tolko much a mravcov, fuj, uz prestanem o tom pisat, lebo este tu hodim tycku (tam som ju skoro hodil).

Bee – 22 rocna kamoska z Phuketu (no ona je z Patalung, juh Thajska, ale robila v tom case v Phukete ako prax do skoly), pozname sa cez Facebook, vyzera to celkom nadejne, ze sa stane mojou frajerkou, ale nic nie je iste a nechcem predbiehat, kazdopadne je to zlata a dobra babenka 🙂 Bola ma navstivit pred fullmoon, boli sme pozriet na Koh Ma, ked bol priliv, tak vela vody som tam este nevidel, nedalo sa ani prejst, jedine preplavat. Boli sme snorchlovat a bolo fajn, porobil som nejake fotky, ako obvykle. Kamoska Anna mala 30 rokov, tak sme to oslavili v novotovrenom BBQ bufete (skla tam mali tak vycistene, ze som trafil tvarou rovnou do skla, no bola sranda:)
Mama a Bystro odchadzali, Martin, Marta a Miro a Monika (znami, s ktorimi sa poznam tak, ze nasli moj blog a napisali mi – zlati ludia), tak som sa rozhodol, ze pojdem do BKK, jednak odprevadim mamu, privitam novych ludi, pojdem na Phuket, kde robi Bee, a pojdem na Similany, to bol povodny plan…a aj som si ho splnil. Mama a Bystro celkom dobre zvladli Bangkok, az na horsie ubytovanie, ono naozaj v okoli Khao San road najst nieco lepsie je celkom problem (za normalnu cenu), byvali v SawasDee Inn a teda izba za 900 BHT bola otrasna…ale co uz. Slovakov som bol pozriet v hoteli, dali sme si nejake drinky na privitanie, poplaval v bazene, neskor sme sli do Phuketu letecky (mali nejake letenky volne, avsak sa nedalo zmenit meno, lebo boli kupovane v akcii…skoda).

V Phukete som nikdy nebol, z letiska som zobral metered taxi, stavil som sa po Bee, isli sme na Patong beach, hned taxikar bol neprijemny, skoro som sa pobil, si vypytal 200 BHT navyse, neviem preco, Bee to zaplatila s thajskym Take it easy, ale ja mam na taxikarov strasne nervny, ked su metered, tak platim co je na display a nie co si povedia…no nic, po tejto zlej skusenosti som sa ubytoval so Slovakmi v peknom hoteli s bazenom, pochodili sme Patong, bol som pozriet Bee v robote (robi od 15.00 do 23.00), zobrala si den volno a isli sme na vylet na Koh Phi Phi.

Koh Phi Phi je znamy ostrov z filmu Beach, takze tam chodi teraz tak vela ludi, ze to uz vobec nie je pekne. Idete na plaz z toho filmu, lode su uplne vsade, mozno 20 metrov je vyhradene miesto, kde lode nesmu parkovat, na tom mieste hlava na hlave, uplna nechutnost…miesto je to pekne, ale ako to tak byva, turistov jak nasratych, a uplne kazia dojem. Kazdopadne to treba vidiet, ze ano 🙂 Potom sme zasli na Monkey Beach, kde sme mohli vidiet nejake opicky pijuce napriklad Fantu, isli sme okolo par jaskyn, bolo vidiet aj par Lime Stones, ale absolutne sa to nechyta na Halong Bay vo Vietname, isli sme sa naobedovat – bufetove stoly, vsetko novo postavene, boli tam dva take domy, v jednom dome bolo asi 200 stolov po 4 ludi, takze si to mozete zratat, kolko ludi chodi na Koh Phi Phi. Neskor sme isli na James Bond island, ono samozrejme to meno ostrovu nie je tak, ale lahsie sa to pamata, snorcheling nebol nic moc, 2 lehatka so slnecnikom sa dali prenajat za 140 BHT, z toho mal komisiu kapitan 80 BHT…ono Thajsko funguje na komisiach, napriklad si spominam ze sme boli v Bangkoku na vylete na lodke po kanaloch, sofer nam zastavil pri rybkach, ci chceme nakrmit, z brehu poslal ujo krmivo, my sme mu tam dali 20 BHT a medzitym soferovi ujo poslal 10 BHT ako komisiu, dolezite je, ze to funguje 🙂 Vylet to bol pekny, keby som ale platil plnu cenu, nebol by som tak spokojny 🙂
Na dalsi den sme pobehali nejake ine plaze, napr. Kamala beach, kde sme stretli nie nahodou dalsich dovolenkarov, porobili nejake foto, vecer sme isli na show Fanta Sea – je to neskutocna show, jedina svojho druhu, ktora sa kona na Phukete, dostala niekolko oceneni, jednoducho nadhera, treba to zazit, skoda, ze sa vnturi fotit nedalo.
Kedze som chcel ist potapat na Similanske ostrovy, tak som hladal na nete nejake vyhodne ponuky, nakoniec som nasiel Similan Diving Safari, 4 dni, 4 noci, 14 ponorov vyslo 20.000 BHT, co je slusna cena. Rano som siel na Khao Lak, cestou som stretol chalaniska, ktory bol minule tyzden s tou istou firmou potapat, hovoril ze perfektne, takze som sa o to viac tesil. Diving shop som nasiel hned, mili ludia, vyskusal som si vystroj, kedze som mal trosku viac casu, tak som isiel pozriet este plaz, potom som sa vratil, isli sme na lod, poznamoval som sa s dalsimi potapacmi…nikdy som nepotapal na liveboard, takze som nevedel co ma caka. Pred vstupom na lod nam zobrali vsetky topanky, na lodi ich predsa nepotrebujeme 🙂 Na lodi sa spi, ja som spal v izbe pre 4, ale bolo nas len 3, takze jednu postel sme vyuzili ako odkladaci priestor. Co povedat k potapaniu – jednym slovom nadhera, je to urcite najlepsie miesto v Thajsku (teda co som potapal a co aj ostatni hovoria) na potapanie, Koh Similan je vlastne 9 malych ostrovov, neskor sme isli na Koh Tachai a cielom vyletu bol Richeleu Rock, co je vlastne len skala trcacia z mora, zato najlepsie potapanie, je to asi 500 metrov od Burmskych (Myanmar) vod. Videl som take zivocichy, co som v zivote nevidel, male, velke, krasne koraly a dokonca sa nam ukazal aj leopardi zralok. Skoda, ze sme nestretli nejake manty, alebo velrybieho zraloka…ale ved oni pockaju a ja tiez, nabuduce mam 15% zlavu, hehe 🙂 Vylet to bol unikatny, musim povedat ze je to naozaj narocne, mali sme 4 ponory za den, takze sa v podstate len spi, je a potapa. Denny program vyzeral takto nejako: rano o 6.30 budicek, potom nejaka kava, caj, objednali sme si ranajky (celkom siroky vyber, od vajec na rozne sposoby, sunka, parky, palacinky az po ryzovu polievku), o 7.00 sme dali prvy ponor. Ponory zvycajne trvaju okolo 40 az 50 minut. Po prvom ponore sme dali ranajky, dalsi ponor bol o 11.00, potom obed, dalsi o 15.00, a mali sme aj nocny ponor, ktory bol okolo 19.00, potom vecera…porobil som nejake fotky, kazdopadne potapanie je vysoko navykova cinnost 🙂 Chcem ist potapat asi vsade, kde je pekne…
Po potapani som sa vratil na Phuket, unaveny som prespal na pristelku v hoteli, rano sme uz isli s Martinom a s Martou na Koh Phangan. Neviem ako, ale Bee sa podarilo vybavit listok (ono sa to da aj o 100 BHT lacnejsie…)  z Phuketu na Phangan za 500 BHT, z toho len lod stoji 350 BHT…je pravda ze sme isli velmi zaujmavo a trvalo to skoro 12 hodin, lod nakoniec nevedela zaparkovat poriadne, ale vsak co, zivi a zdravi sme dosli na milovani Phangan. Kedze vyletnici uz Phangan poznali, tak to pre nich nebolo nic nove, tesili sa vsak, ze spoznaju Slovensku komunitu na Phangane, ako Tomas, Baso a podobne.
Po navrate z Phuketu som uz neisiel na trening, predsalen som mal trosku viacej roboty a teda aj mam dost roboty, preto tie clanky pisem takto…mozno lepsie by ich bolo rozdelovat, lebo viem, ze nie kazdemu sa to chce citat, ked uvidi velky clanok…
Na Phangane nic nove, vsetko je ako ma byt…raj na zemi, hehe.

Chcem sa este s vami podelit o zazitok s mojou letenkou domov na Slovensko – toto sa stalo asi tyzden pred Phuketom. Opytal som sa vsetkych, ci nepoznaju nejake lacne letenky, Baso mi povedal, ze Eva Air ma teraz naozaj vyhodne PRIAME lety z BKK do Viedne, tak som siel na web stranku, popozeral, poporovnaval som a rozhodol som sa pre Eva Air. Zavolal som este Tan, ci mi nevie dat lepsiu cenu, kedze mi chcela pomoct, hned spravila rezervaciu na listok. Ja som ju samozrejme nechcel otravovat (kedze cena bola taka ista), tak som isiel na webstranku Eva Air, vsetko vyplnil, zadal info z kreditky, vybral som si miesta kde chcem sediet, dokonca som si vybral stravu (SeaFood, takze som v lietadle dostal ako prvy:), vsetko v pohode prebehlo, na stranke mi napisali, ze mi potvrdenie poslu na mail. Cakal som na prichodzi mail, nic nechodilo, bola tam funkcia poslat znova, tak som si to nechal poslat znova, nic nedoslo, skusil som poslat znova a nic…medzitym som musel odbehnut, samozrejme informacie (booking code) som si neopisal, stranka bola uz expirovana…takze mal som objednavku, akurat som nemal potvrdenie. Pozrel som na stav platby v bankovom systeme, bola pending, tak som si povedal, ze pockam, pokym to prejde. To trvalo tak 4 dni, platba nakoniec bola odpisana a potvrdenie nikde. Tak som volal do Thajskej pobocky Eva Air, v systeme ma nevedeli najst, jedine rezervaciu, ktora spravila Tan…vysvetlil som Tan co sa deje, nech to skusi ona este zistit, vysledok bol taky isty. Kedze situacia bola celkom komplikovana, skusil som zavolat na Eva Air Slovensko, resp. ich zastupenie. Tam som im kompletne vysvetlil o co ide, v systeme ma nemohli najst, neda sa tam hladat bez datumu odletu alebo priletu, neda sa hladat podla cisla pasu…hladat sa da iba podla cisla rezervacie alebo datumu priletu alebo odletu a podla mena. Spytal som sa, co mam teda robit, odpoved bola, ze nevedia. Tak som spisal mail, poslal som ho na nejake adresy, totiz kontantkovat Eva Air mimo weboveho formularu je dost velky problem a ten webovy formular sa jednoducho spravne vyplnit nedal…cakal som zopar dni na odpoved, skontaktoval som Eva Air slovensko znova, nech ma skusia najst o den skor, neskor, resp za cely mesiac…nic. Tak som sa ich opytal, ze nech mi poradia, ked maju nejaky problem, ktory oni nevedia riesit, cez koho ho riesia, povedali ze Eva Air Rakusko, vypytal som si na nich mail. Hned som im poslal ten isty mail, co som posielal…neskutocne sa stalo skutocnostou, asi za 10 minut mi prisla odpoved s rezervacnym cislo a so vsetkymi udajmi, co treba, vysvetlenie je prozaicke – bolo prehodene meno a priezvisko. Kvoli takejto blbosti som minimalne 2 tyzdne dobre nespal…
Ale taketo drobnosti patria k zivotu, ved by bola nuda 🙂 Samotny let bol vynikjuci, jedlo som dostaval ako prvy, lebo som si objednal seafood, miesto na nohy bolo fajn, priamy let z Bangkoku do Viedne stal 20.000 SKK za spiatocny listok, letusky pekne, vsetko prebehlo v poriadku…
Teraz som uz na Slovensku, byvam u tatka, musel som sa dokopat dokoncit tento clanok, co som zacal na letisku. Mam niekolko veci, ktore musim vybavit, pomalicky na nich zacinam robit. Este nejake know how – pred vstupom do lietadla – este na letisku – som sa prezliekol do teplych veci – presne do tych istych, v ktorych som pred rokom cestoval do Thajska a pocas toho roka som ich pouzil asi 3 krat (dlhe nohavice, dlhe tricko, tenisky a ponozky, plus bunda), spravil som dobre, po pristati som isiel z teploty 30 stupov do teploty 7 stupnov. Moj batoh mal 19.5 kg, co som celkom rad, lebo som sa klasicky bal, ze bude mat viac, trosku som ponakupoval pocas celeho roku, tak som zobral suveniry z Kambodze, Inonezie, Vietnamu a Thajska a ono sa to celkom nazbiera. Zabudol som na jednu vec – kedze napajanie v Thajsku je ine a uz v Thajsku som pokupoval nejaku elektroniku, nesedela zastrcka, tak som musel kupit redukciu tu na SK, ta redukcia sa oplati kupit priamo v Thajsku…ale to je taka drobnost, ktora sa dala rychlo vyriesit.

Podstatna vec – privitaciu a zaroven rozluckovu party robim v restauracii Michaela na Zilinskej ulici dna 20.3.2009 o 18.00, kedze urcite nebudem mat cas sa stretnut s kazdym osobne 🙁 Vsetci moji kamarati, ktori boli na mojej prvej rozluckovej party su vitani! MAM AJ NOVE CISLO NA SLOVENSKU: 0910 154950

Idem si vybavit rocne viza a spat do Thajska, ako som pisal, je mi tam dobre a ako dlho sa bude dat ostat, tak dlho aj ostanem. Vidime sa na party! 🙂