Nebudem to nejako natahovat, napisem ako som sa rozlucil, zhanal letenku, balenie, ako prebiehal let a prve dojmy z Thajska po roku.
Rozlucka prebehla standardne – do najlepsej restauracie Michaela (ok, je to nasa restika, ale aj tak je best off:), som si pozval vela kamosov, kolegov z roboty, rodinu. Bolo nas dokopy asi 35, poriadne sme to zapili, dobre sme sa najedli, jednoducho som chcel vidiet svojich kamaratov pred odchodom, lebo mi tu urcite budu chybat (aj ked cez internet sme stale v kontakte).
Letenky som zhanal cez CKM, pretoze som s nimi letel aj minuly rok, za 16.000 do Thajska a spat so vsetkymi poplatkami (no nekup to:). Rozhodol som sa znova,z e s nimi poletim, popozeral som aj inych predajcov, ale tychto som uz poznal, okrem toho na hotline robia celkom fajn baby, tak som si s nimi chcel znova poklabosit. Kedze mi bolo jedno kedy odletim, na ich webe mi chybala funkcia – najdi mi najlacnejsiu letenku, v danom rozmedzi datumoch. Nic take tam nemaju, tak som skusal kazdy 3. den – pretoze tam maju funkciu hladat +- 1 den. Tak som zistil, ze najlacnejsie letenky su cca cez tyzden a 4-6 tyzdnov pred odletom. Nevahal som, objednal som letenku, odchod z Budapesti 28.marca (piatok) o 15.50 (pred odchodom som trosku vytvoril hoax, som si myslel, ze letim 29.marca:). Po objednani tejto letenky (jednosmerna za 13000 s poplatkami) som vedel, ze po pristati v Bangkoku, poletim do Surat Thani, odkial pojdem autobusom a potom trajektom rovno na Koh Phangan. Cize som si este objednal cez Air Asia letenku za 1571 BHT (napada ma ze musim dat do navigacie vpravo konverzny kurz SKK a BHT; kurz je okolo 1 BHT = 0.75 SK) a v podstate som mal vsetko pripavene. Samozrejme este medzi tym, dali akciu na letenky do Thajska, takze 5 kamosov ma pride pozriet v januari.
Balenie je celkom kapitola sama o sebe. Uz som raz bol v Thajsku, lenze toto bolo ine – idem sa tam prestahovat, a kedze som dost technicky typ, tak som si chcel vsetky moje hracicky zobrat so sebou. Zbalil som si aj nepotrebne veci ako napriklad – vela ponoziek (4 pary – nepouzil som ani jedny, mozno ked budem behavat, alebo ked pojdem na nejaku vacsiu vychadzku – na vodopad a pod, teplaky tu fakt netreba, tricko s dlhymi rukavmi a pod, ale urcite sa raz zide:). Spat k baleniu – zabalil som si aj anatomicky vankusik, aby sa mi dobre spalo, ten zaberal pol ruksaku, zobral som aj XBOX, ten proste nesmel chybat, povinna vybava je aj Spisska Borovicka, tu ju fakt nekupite 🙂 Potom bezne veci na oblecenie – trenky, tricka a pod. Kazdopadne, ked som dal ruksak na vahu, tak vazil najprv 23 kg (povolena vaha je 20 kg – tak som musel nieco povyhadzovat – fakt neviem co tak vel zaberalo…). Kazdopadne do prirusnej batoziny som dal vsetku elektroniku okrem xboxu, cize som tam mal: notebook, kameru, fotak, wifi router, switch, mobil, ovladace k xboxu, disk z xboxu, externy disk a k tomu vsetko prepojovacie a napajacie kable. Prirucna batozina vazila 13 kg. Povolenych je 8kg – kazdopadne to vyzeralo ako keby som nieco chcel vyhodit to vzduchu, fakt vela elektroniky…
Odlet sa blizil, uz ideme do Madarska, chceme kupit nalepku, co bol maly problem – sme ju chceli kupit cim skorej na hraniciach…madari 🙂 S otcom a s Jankou sme si to naplanovali tak, ze stihneme ist este pozriet na spickovu keramiku a este sa ist najest. Uz sme na letisku, po rade kamosa, ze batozinu si mam nechat zabalit do celofanu spravim tak, idem sa zabookovat, batozina vazi 21 kg, co je ok, ale slecna mi odvazila aj prirucnu batozinu (co som fakt este nezazil), tak som musel vyhadzat par veci (kameru, wifi router, switch a keble k nim, casopisy – nechal som si len Playboy:). Slecna uz povedala, ze je to ok, idem na kontrolu, samozrejme vykladam notebook (netusim preco to chcu kontrolovat osobitne, asi to chcu vidiet, ze to je notebook), kontrola v podstate presla bez vaznych problemov. Akurat este mam taku neprijemnu skusenost – ako som vylozil vsetky casaky, tak medzi nimi boli aj nejake moje poznamky, presiel som pasovou kontrolou a otec mi zakyval, ze tam mam nejake poznamky (videli sme sa, boli sme od seba 5 metrov) a ta colnicka jednoducho nedovolila, aby mi otec dal papiere. Fakt – je to zloba, co s tym ma colnicka, co kontroluje pasy, svina jedna, som zvedavy aky predpis by som zasa porusil, ludom fakt preskakuje…
Ok, nastupil som do lietadla, nebolo ani plne, medzipristatie sme mali v Kahire – prestup do vacsieho lietadla a odtial rovno smer Bangkok. V Kahire bol neskutocny chaos, cakali sme na autobus, co nas prevezie do druheho terminalu. Tam som sa spoznal s troma Cechmi, sli na dovolenku do Thajska, tak sme pokecali. Este taka poznamka – na Kahirskom letisku som si chcel kupit flasku vody, mali ma uplne na haku, neviem sice preco, ale fakt sa chovali ignorandsky. Samozrejme, v Kahire mi kontrolovali prirucnu batozinu znova, ale nastastie nebol ziaden problem, ani teraz a ani dalej. Leteli sme velkym lietadlom Boeing 777, sedacky mal 3-4-3 tusim, kazdopadne sadol som si pri nejakeho Cinana, zaujal ho hned Playboy, tak onedlho slovensky Playboy koloval po celom lietadle medzi cinskou komunitou, trosku sme pokecali, on zaspal tak, ze steward si myslel, ze je mrtvy – podavala sa vecera, ranajky, stale spal 🙂 Let bol celkom fajn, ubehlo to rychlo, lietadlo bolo celkom pohodlne. Po pristati v BKK som si zabudol vyplnit imigration listok, tak som to spravil pred colnikom, pohodicka, presiel som – uz som v Thajsku. Teraz som cakal na odlet do Surat Thani, nastupil som do lietadla, pri mne si sadla jedna dievcina, tak sme hned pokecali a vymenili cisla 🙂
Po pristani v Surat Thani nas zobral hned autobus – tak ako som bol zvyknuty, problem bol vsak ten, ze trajekt na Koh Phangan by sme uz asi nestihli (a pri chaoseni Thajcov, ktori zabudli na letisku asi dalcih 5 ludi, takze sme sa po 10 km od letiska zasa obratili a isli na letisko), som sa spoznal s anglicanom Stevom, sme sa skamaratili a popoludne sme prezili spolu. Rozpraval mi, ze bol v Chiang Mai studovat Thajske masaze, ze je to zlozitejsie, ako si myslel, ze to chce robit dobre. Inac to bol taxikar…v pohode chalan (no mal uz 42 rokov, ale na tom nezalezi). Mali sme dve moznosti – bud ostaneme v Surat Thani – a prespime tam niekde, alebo pojdeme na Night boat – odchadza o 23.00 a pride na ostrov o 6.00 – je to lod, ktora zasobuje ostrov roznymi tovarmi a popri tom prevaza aj ludi. Rozhodli sme sa pre druhu alternativu, vobec sa mi nechcelo s tazkym ruksakom niekam chodit a zhanat ubytko, chcel som byt na ostrove cim skorej. V Surat Thani sme sa dobre najedli, samozrejme som si hned supol Tom Yum polievku, zopar piveciek atd – ucet za mna bol 300 BHT, ale to sme tam sedeli od 18.00 do 23.00 🙂 Isli sme na lod, hned som zaspal, zobudil som sa na to, ze mi treba ist na zachod, samozrejme sa vsade vyzuva (no, niektore veci uz zacinam vnimat ako normalne, ale v skutocnosti je to stale nieco ine – jednoducho ked idete do obchodu, do domu a podobne – tak sa jednoducho vyzujete). To iste platilo aj na lodi, tak som tam behal v ponozkach (cestoval som v teniskach) – nadranom ma tlacilo na zachod, lod bola este tak rozohriata, ze na kovovej podlahe sa moja jemna pokozka na nohach skoro popalila! 🙂 Ok, o 6.00 rano sme cca prisli na Koh Phangan, samozrejme tam boli uz supy, Thajci su proste obchodnici, tak mi hned ponukali ubytko. Dosiel som za kamosom do kanclu, zvitanie, vsetko v poradecku 🙂 Nastastie bol odprevadit kamosov na lod, takze bol hore, inac by to bol celkom problem…
Prve dojmy by som zhrnul do par viet – vsetko v pohode, nikto sa nikde neponahla, zoznamil som sa s Chinom – trenerom thajskeho Boxu, opytal som sa na ubytko, ponukol mi izbu na prepsatie – predtym tam spal kamos Rasto – ten by sa mal vratit na Koh Phangan do mesiaca, uvidime. Kazdopadne ta izba bola fakt iba na prespatie – postel, mosketiera, toaleta so sprchou, nic moc, ale na prespatie uplne stacilo. Motorku som si pozical, 150 BHT/den, ubytko som mal tiez tak 150 BHT/den (to prespatie myslim :). V dalsich dnoch si musim zohnat nejaky dom na prenajom a dat zakladne veci dokopy.