Netradicne – kamos z vysokej skoly je takisto potapac, a este lepsi vypravac, napisal pekny clanok, ktory si myslim, zasluzi uverejnenie. Takze podme na to a samozrejme velka vdaka Matusovi! Live Aboard v Egypte…objavovanie vrakov.
Safari 2009

Deň 1.

Naše prvé potápačské Safari sa začína asi hodinovým čakaním v Hurghade na pasovú kontrolu. Neviem, čo tam ten úradník robil, vlastne nerobil. čas sme si krátili vykrikovaním nadávok na Arabov a pitím Jamesona (samozrejme, čím dlhšie sme čakali, tým viac sme pili a úmerne aj viac nadávali 🙂 ).

Konečne sa stretávame so Sherifom, našim dive-guidom a ideme sa nalodiť. Loď je pekná avšak po vstupe do podpalubia je cítiť silný smrad nafty. Kajuta – tá je malá, strašne malá, ale to nevadí. Skôr mi vadia malé guľaté okná (prvú noc som trocha mal aj klaustrofóbiu z predstavy napr. požiaru v motorovom priestore – nebolo by kam utiecť) a tým malá možnosť vetrania. Klíma síce fučala, ale vôbec nechladila – každopádne používať som ju chcel aj tak iba cez deň počas plavby.

Po potulovaní sa tmavými uličkami Hurghady ideme spať. Medzičasom som potajomky zabil jedného švába, aby o tom Veronika nevedela. Avšak ešte ten večer zabila jedného aj ona, takže to nevyšlo. Do konca plavby ich ešte pár pošlo… čo sa týka spánku, nebolo to nič moc. Veľmi teplo, hukot a vibrácie lodného motora spolu s neustálym kolísaním lode a s tým spojeného vrzgotu interiéru kajuty zaručili, že som sa celú noc budil.

Deň 2.

Náš prvý deň na lodi a čaká nás prvé potápanie! Loď však nie a nie vyraziť. Poznáte Arabov, majú všetko na saláme. Ja som nervózny aj kvôli ušiam, pretože nie som celkom zdravý a neviem, či všetko bude fungovať ako má.

Loď okolo poludnia konečne vyráža a tiež to veru naše predstavy moc nespĺňa – suchozemcom moc nevyhovieš, keď ťa na otvorenom mori kolíšu (lepšie povedané nadhadzujú) 2 metrové vlny.

Konečne sa však dostávame do Shaab el Erg, kde robíme prvý skúšobný ponor. Uši tlak pretláčajú a tak je 46 minútový ponor v max.hĺbke 13.4m úplne v pohode. Prvý krát skúšam vyhodiť bójku a veru dobre, že sme to urobili až po 3min bezpečnostnej zastávke. Bójku som zle držal a z cca 8m ma to vystrelilo do 3m asi za 2 sekundy 🙂

O pol šiestej si dávame ďalší ponor, je už šero a preto berieme baterky. Polhodinový ponor končíme za úplnej tmy – je to môj prvý nočný ponor a hoci načasovanie bolo náhodné, celkom som rád, že to začalo za svetla a skončilo za tmy. Nebol to taký šok.

Nikto nás nepripravil na ďalšiu požiadavku – skoré vstávanie. Vraj ranný briefing o 6.00, a prvé potápanie ešte pred raňajkami!

Deň 3.

Ráno o 6.30 sedíme na upper-decku, fúka a je zima. Vlny tiež nie sú práve najmenšie. čoskoro nasadáme na zodiac (gumový čln) a ideme konečne na prvý vrak (milujem vrakové potápanie) – Gianis D.

Je to vrak gréckej spoločnosti, najvyššia časť vraku je v hĺbke cca 4m, najnižšia v 22m. Loď viezla náklad dreva z Chorvátska do Yemenu a 19.Apríla 1983 narazila na útes Abu Nuhas. Celá posádka stihla opustiť loď ešte pred jej potopením.

Gianis D počas služby

Zdroj: http://www.aquatours.com/wrecks/img_wrecks_AtoH/giannisd1_HR.jpg

Potápajúci sa Gianis D – 19.4.1983

Zdroj: http://www.aquatours.com/wrecks/img_wrecks_AtoH/giannisd3_HR.jpg

Na začiatku ponoru mám problém s tlakom v ľavom uchu ale podarilo sa mi to pretlačiť a potom to už bola balada. Vrak sme si pekne obzreli a preplávali dovnútra, kde sme sa dokonca dostali aj do strojovne (v úplnej tme). Zážitok! Na záver nás ešte navštívili dva zvedavé delfíny.

Gianis D dnes.

Zdroj: http://www.wrecksandreefs.com/images/REdSeawrecks/giannis_stern1.JPG

Zvedavé delfíny pri Gianis D

Autor: Peťo

Po vynorení lezieme späť do zodiacu. Vlny sa neutíšili a na lačno ma napína na zvracanie.

Po raňajkách, o dve a pol hodiny, smerujeme k ďalšiemu vraku – Carnatic, ktorý je drevenou osobnou loďou z 19.storočia, poháňaný plachtami a parným motorom. Okrem pasažierov viezol z Kalkaty náklad korenia a vína.

Opäť lezieme do zodiacu, tentokrát sme skupina asi 10 potápačov. Asi v polke cesty je nám už jasné, že hoci kapacita zodiacu stačí, nepočítali s extra záťažou potápačskej výstroje. Naberá sa nám do zodiacu voda. Zodiac sa vraj nemôže potopiť, ale podľa mňa sa vo vlnách môže minimálne prevrátiť. Navyše si motor cucol vody, takze sme čakali kým to Arab na otvorenom mori vo vlnobití vyrieši. Do tvárí nám prská slaná voda a kolíšeme sa vo vlnách. Našťastie už nie som nalačno. Zatiaľ nevraciam.

Konečne sa dostávame na miesto “zoskoku” a nechávame Araba napospas osudu.

Vrak sa nachádza priamo pod nami a preto zostupujeme do 21 metrov a začíname s prehliadkou. Sheriff na briefingu hovoril o kajutách prvej triedy (majú obdlžníkové okná, lúza má guľaté – ako my 🙂 ) a preto sa obzerám kde sú, chcel by som ich vidieť z vnútra. Nemám však šťastie. Vchádzame do nákladného priestoru lode a to, čo by malo byť vínom, sú podľa mňa dlaždice.

Arab sa neutopil a tak sa po vylezení do zodiacu dozvedáme, že sme netrafili na správny vrak 🙂 Miesto Carnaticu sme navštívili Markos (resp. Chrisoula K – v tých menách je troška neporiadok).

Chrisoula K bola taktiež grécka nákladná loď a viezla náklad dlaždíc. Potopila sa 31.Augusta 1981, nikto nezahynul.

Chrisoula K počas služby

Zdroj: http://www.aquatours.com/wrecks/img_wrecks_ItoQ/marcus1_HR.jpg

Chrisoula K dnes

Zdroj: http://www.aquatours.com/wrecks/img_wrecks_ItoQ/marcus3_HR.jpg

Náklad dlaždíc

Zdroj: http://www.aquatours.com/wrecks/img_wrecks_ItoQ/marcus9_HR.jpg

Lodná skrutka

Zdroj: http://www.aquatours.com/wrecks/img_wrecks_ItoQ/marcus8_HR.jpg

Po trojhodinovej prestávke lezieme opäť do zodiacu, tentokrát sme sa už rozdelili na 2 skupiny a namierime si to ku Carnaticu.

Počas cesty ku vraku sa však zodiacu pokazil motor. Arab sa to zo všetkých síl snažil nahodiť, ale bezvýsledne. Vlny nás hnali na útes a preto Sheriff skočil do vody, aby zodiac priviazal ku dnu, kým motor opäť pôjde. Arab to avšak nestihol a my sme museli núdzovo narýchlo vyskákať z člna. Od vraku sme boli ďaleko a tak sme si spravili klasický reefový ponor, ktorý bol výnimočný tým, že párik delfínov z Gianis D nás opäť navštívil. Asi sme sa im páčili, lebo plávali s nami asi 20 minút. Dokonca, keď som začal na nich jemne mávať rukou, tak priplávali až na dosah, snáď 5cm mi chýbalo aby som sa ho dotkol! Urobili to niekoľko krát a evidentne naschvál. Smial sa nám.

Po 35 minútach sme ponor ukončili a po vynorení som zistil, že sme od lode asi kilometer. To snáď nemyslí Sheriff vážne, že tam máme doplávaťť! Ale myslel, a tak sme začali. Skupina sa celkom roztrhala a tak som ani nevedel, že Džodžo mal problém a Sheriff ho musel ťahať! Po asi 30 minútovom plávaní som bol úplne hotový a od lode sme boli asi 995m. Zasrané prúdy. Našťastie nás vyzdvihol zodiac z druhej lode. Neviem si predstaviť, že by som takto mal byť vo vode 22 hodín, ako ruská partia na Brothers Islands.

Po totálnom vyčerpaní a studenom vetre na lodi som sa vôbec necítil zdravo. Navyše nás čakalo križovanie vchodu do Suezského kanálu v otvorenom mori, čo znamenalo vlny. A keď som videl, že posádka všetko priväzuje, po prvý krát som si radšej dal tabletku proti morskej chorobe. A dobre som urobil. Neviem, či vlny boli 3 metrové alebo 5 metrové, alebo boli to 4 hodiny na kolotoči. Hore, dole, hore, dole, a to sme sedeli nad motorom, kde to najmenej húpe. Po palube sa chodiť nedalo… Nemohol by som byť námorníkom.

Večer sme zakotvili pri jednom opustenom ostrove, urobili oheň a užívali si pevnú zem pod nohami. Na ostrove nebolo nič, samý kameň. Tu mohli amíci natáčať povrch Marsu.

Zaujímavá bola cesta späť na loď, lebo sme so zodiakom nabehli na útes…už som sa videl v novinách, ako sa 13 Slovákov utopilo, ale prežili sme.

Deň 4.

Nie som zdravý a to nie je dobré. Konečne nie je citiť naftu, ale teraz neviem, či to nie je iba mojím zapchaným nosom.

Ranný ponor vynechávam a po ponore sa dozvedám, že som dobre urobil.

Malo sa jednať o drift dive, ponor pri ktorom sa využiju prúdy (prúd ťa tlačí a nemusíš plávať). Bohužiaľ v mieste výsadku bol prúd opačným smerom ako bolo plánované a preto miesto k lodi zahnalo skupinu až za ostrov (na obrázku vyznačené červenou farbou)

Mali ísť po zelenej a vybrali sa červenou 🙂

Zdroj: autor

Ani za ostrovom to však nebolo kľudné a podľa ich slov sa museli zubami nechtami držať koralov, aby ich neodohnalo ešte ďalej. Najmä členovia našej skupiny už boli po včerajšom polhodinovom plávaní pekne nasraní.

čoskoro sme vyrazili a to som sa už tešil na perlu našeho zájazdu – vrak SS. Thistlegorm. 126 metrov dlhá vojenská loď s výtlakom takmer 5000 ton, postavená v roku 1941. Loď niesla materiálnu podporu pre svoje jednotky v Afrike a bola zakotvená pred Suezským prieplavom – paradoxne išla opačným smerom, pretože situácia v Stredozemnom mori jej nedovoľovala plávať tadiaľ, a teda išla juhom, nepokojným oceánom okolo Mysu dobrej nádeje.

Na palube sa nachádzali (a nachádzaju!) protilietadlové kanóny, tanky, lokomotívy. V podpalubí zasa zásoby oblečenia a obuvi, krídla lietadiel, nákladné autá, motorky, zbrane a strelivo.

6. Októbra dve nemecké lietadlá na plánovanej akcii SS. Thistlegorm zbombardovali. Trafili ho do zadnej tretiny, presne do miesta, kde bola uskladnená munícia. Loď sa samozrejme potopila, zahynulo 9 ľudí.

My sme si rozdelili loď na 2 ponory, počas prvého sme sa zanorili do 26 metrov a obišli zadnú časť lode, potom sme prenikli do úložného priestoru č.3, kde sme videli spomínané nákladné autá s výstrojom a motorky.

Dobová fotografia SS Thistlegorm

Zdroj: http://www.wrecksite.eu/img/wrecks/thistlegorm.jpg

Korma plavidla SS. Thistlegorm s protilietadlovým kanónom dnes

Zdroj: http://www.submerged.co.uk/thistlegorm%20two%20big.jpg

Zvyšky nákladu v mieste výbuchu

Zdroj: http://www.scubatravel.co.uk/photos/Axles_shells_16_8.JPG

Motorky

Zdroj: http://www.wannadive.net/spot/Africa/Egypt/Strait_of_Gubal/S_S__Thistlegorm/photo/20090418211828-dive-site-photo-S_S__Thistlegorm-11.jpg

Druhý ponor na tomto vraku bol troška náročnejší, pretože začali prúdy (kvoli tomu bol nakoniec ponor aj kratší), ale v pohode sme prešli vnútrom lode až na jej začiatok, kde sme preplávali cez kajutu. Úchvatné.

Večer sme si ešte dali 40 minútový nočný ponor pri Ras Mahamoudad, kde sme videli veľkú raju. Inak tieto nočné ponory zatiaľ nemusím. Nejako sa necítim v pohode.

Deň 5.

Opäť ranné vstávanie, ale tento krát brutálne – brífing bol o 5.00 ráno, do vody sme vchádzali 6:26! Boli sme v národnom parku Ras Mohamed, pri dvoch útesoch – Shark reef a Jolanda reef. Prvý útes, ako názov napovedá, je známy výskytom žralokov. Druhý útes sa nazýva po lodi Jolanda , ktorá sa 1. Apríla 1980 po náraze do tohto útesu potopila. K vraku sme sa nemohli potopiť, nakoľko útesy sú pri tzv. dropoff (spodok útesu nie je v klasických 10-30m ale siaha stovky metrov do hlbín mora). Konkrétne Jolanda zostala v hĺbke 205m, čiže hĺbka pre technické potápanie.

Opäť sme naplánovali dva ponory, prvý hlbší, 27m, aby sme teda skúsili pozrieť žraloky, ktoré tu do menej ako 30m málokedy plávajú.

Zo začiatku ponoru naše názory rozchádzajú, pretože v hĺbke bola jedna väčšia ryba – podľa mňa to bola barakuda, avšak niektorí z partie tvrdia, že to bol menší žralok. Tak neviem 🙂

Počas ponoru sme mohli vidieť náklad Jolandy, roztrúsený po dne medzi týmito dvoma útesmi – Jolanda viezla náklad vaní a záchodov.

Druhý ponor bol plytší a to nám umožnilo ísť ďalej okolo Jolanda reef. Vďaka otvorenému moru, prúdom a poplatkom za vstup (jedná sa o národný park) je podmorský život bohatší menej zničený ako na populárnych destináciách, napr. v okolí Hurgady.

Bohužiaľ, v skutočnosti sa pod vodou vyšťať do záchodu nedá!

Autor: Peter

ďalšou zastávkou bol Big Siuyol Island, ktorý bol pre mňa a Veroniku zaujímavý tým, že sme prvý krát potápali sami, bez guida. Jednalo sa o klasický útesový ponor s jemným prúdom, max. hĺbka 22m, a keďže obaja dobre dýchame, vyšlo nám to na 53 minút.

Deň 6.

Opäť prvý ponor o 7:00, čiže skorý budíček. Tie ranné vstávania sú ťažké, ale v podstate už po dvoch dňoch sme si zvykli na nový, a celkom príjemný denný režim: vstávanie, ponor, raňajky, spánok, ponor, spánok, ponor, obed, spánok, ponor. Dni takto ubiehajú rýchlo 🙂

Až na Petra, ktorý dýcha Nitrox, všetci dýchame vzduch, takže naše telá sú dusíkom dosť zamorené a je to cítiť na celkovej otupelosti. Na mori je však lepšie byť otupelým 🙂

Späť k ponoru – miesto s názvom Panorama reef. Na to, že to bol útesový ponor, tak sa mi vcelku páčil, bol driftový, t.j. trocha nás tlačil prúd. Osobnou zaujímavosťou je tu moja vôbec najnižšia dosiahnutá hĺbka – 31.4m. More bolo krásne, čisté a aj z tejto hĺbky bolo možné vidieť hladinu. Pre porovnanie, Guláška v Senci má pomerne čistú vodu a z 10m už hladinu možné vidiet nie je.

O deviatej sa dostávame ku miestu Abu Al Kifon a hoci sa opäť jedná o reefový ponor, tak tentokrát som úplne nadšený. Abu Al Kifon má dropoff do stoviek metrov. Toto miesto sa skladá z dvoch útesov, ktoré sú oddelené úžinou, takže sa ide prechodom sponad veľkých hĺbok do pomerne plytkej vody a potom opäť na druhej strane na vás pozerá tmavomodrá hlbočina – nádhera, úplný pocit lietania. Jednoznačne najlepší reefový ponor zájazdu, a tak sme si ho užívali, že napriek pomerne veľkej hĺbke (max 26m) sme strávili pod vodou 52 minút!

ďalšou destináciou je konečne opäť vrak, avšak tento krát je príbeh veľmi smutný.

Salem Express. Trajekt, postavený v roku 1966, dĺžka 100 metrov, výtlak 4800 ton. Skúsený kapitán, predtým vojenský dôstojník, sa 16.Decembra 1991, pri návrate zo Saudskej Arábie do Egyptskej Safagy rozhodol, že neobíde severom ostrov Safaga, ale skráti plavbu. Loď bola plná pasažierov – najmä Egypťanov, vracajúcich sa z Mekky. Počasie bolo zlé a hojdanie na lodi nepohodlné – jeden z dôvodov rozhodnutia kapitána použiť skratku. Plavili sa v noci a kapitán si zrejme nevšimol, že je trocha mimo kurz a trafil Hyndman reef – fakt malý útes. Taká smola. Pri zrážke sa okrem diery v trupe otvorili predné nakladacie dvere, čo spôsobilo, že loď sa za 6 minút potopila.

Nestihli použiť ani záchranné člny…

Oficiálne zahynulo 470 ľudí a 180 sa zachránilo, avšak neoficiálne správy hovoria o 1600 mŕtvych a iba 6 zachránených.

Salem Express leží na boku, najhlbšia časť v 30 metroch. My sme so všetkou úctou plánovali aj ponor do vnútra vraku. Pre info, všetky telá boli z vraku v priebehu dvoch dní vybraté. Obyvatelia Safagy na znak úcty 2 roky nejedli ryby.

Poďme k ponoru – už po skoku do vody som si všimol, že mi z vesty uniká vzduch a preto po zanorení do cca 12m (najvyšší bod vraku) som tento problém ukázal Sheriffovi, ktorý sa to snažil opraviť, ale neúspešne. Pokračovali sme teda v obhliadke vraku s tým, že do vraku zrejme nepôjdem.

Samotný vrak je zaujímavý. Leží na pravej strane a vyzerá nedotknutý. Je do najmladšia loď akú sme pod vodou videli. Má obrovské lodné skrutky, klasické elektrické navijáky – jednoducho to je loď, aké sa dnes ešte plavia.

Po ukončení obchádzky vraku som mal vzduch na minime a preto som nemohol pokračovať do vnútra vraku. časť skupiny sa tam zanorila, avšak po chvíli boli tiež na hladine. Vraj to bolo moc silné.

Salem Expres počas plavby

Zdroj: http://www.aquanauta.hu/res/img/0850/salem_express.jpg

Salem Expres dnes

Zdroj: http://giddeonzeix.smugmug.com/Underwater/Salem/9538646_BjHGL#641204572_Zmgtj

Osobné veci zosnulých pasažierov

Zdroj: http://giddeonzeix.smugmug.com/Underwater/Salem/9538646_BjHGL#641204572_Zmgtj

Po ponore na Salem Expres sme v ponurej nálade vyrazili smerom na juh. Vlny už nešli proti nám, práve naopak, tlačili nás, takže cesta ubiehala rýchlo.

Zrazu sme si všimli biely dym z motorového priestoru lode. Arabi začali pokrikovať a kapitán zastavil motor. Vyzeralo to fakt vážne, napriek tomu sme všetci zachovali kľud, hoci mal som troška nutkanie ísť do kajuty po pas 🙂 Neviem prečo ma napadlo práve toto.

Celý problém bol preklzovanie klinového remeňa. Šikovní Arabi to opravili tak, ako všetko ostatné – šrobovákom a kladivom.

Večer po 18:00 sme si dali ešte jeden nočný ponor. Pravdupovediac sa mi moc nechcelo, alebo bola to posledná príležitosť na tejto dovolenke, a tak som išiel. Ponor bol v kľude, videli sme zaujímavú rybu Spanish Dancer, dve celkom slušné murény a do toho nás nahánali pichľavé Lion fish, lebo sa s nami chceli páriť. Teda s našimi baterkami. Celé to miesto bolo troška komplikované a preto som sa ani nečudoval, keď sme sa stratili. Norovi som už ukazoval, že mám málo vzduchu, ale nejako na to moc nereagoval. Až potom, keď mi ostávalo 40, som už vážne ukazoval, že musíme končiť. Keďže to nebolo prvý krát, že sa skupina v noci stratila, na lodi už dávali pozor a stačilo na nich zamávať baterkou. Boli sme asi 400m od lode, prišiel pre nás zodiac. Toto bol najdlhší ponor na Safari, 65 minút.

Deň 7.
Posledný potápačský deň. Hneď ráno o trištvrte na osem sme vyrazili pod vodu na Ras Abu Soma. Veronika nešla a tak bol moj buddy Peter, ktorý bol včera v Saleem Express a mal z toho dosť depresie. Ako dvojka sme si pekne sadli, on fotil, ja som sa pozeral, prípadne pózoval. Bol to driftový ponor, prúd nás miestami krásne viezol, natočili sme sa kolmo na útes a len pozorovali život. Keďže nám pri lodi ešte ostalo dosť vzduchu, tak sme sa pomotkali…celkovo sme dali 52 min, čo bol pri počiatočnej hĺbke 31,4m slušný výkon.

Krátko popoludní sme išli potápať na už prefláknutom mieste – Abu Hashish. Hashish znamená tráva, ale nie len mariška, proste tráva 🙂

Prekvapili nás troška silné prúdy. Ja som si chytil výstroj čo mi visí na hrudi (baterka, bójka) a išiel som bruchom takmer po dne. Ostatných to nenapadlo a tak sa išlo strašne pomaly. Navyše, začala mi fučat vesta! Tentokrát to už ale bola iná, tak neviem či to privolávam, alebo ma niekto chcel utopiť. Bol som nasraný ako sa vlečieme, do toho tá vesta. Proste nahovno ponor. Nadával som, samozrejme, že som potom zle dýchal + vesta, takze pod loďou som skončil ani nie so 40 barmi. Aby som ušetril vzduch, tak som sa na 3 min zastávku zavesil na bójku. Napriek tomu som z vody vyliezal a mal som ledva 30. To bola tesnotka.

Bol som veľmi rád, že sa mi podarilo navnadiť Sheriffa na posledný ponor ako vrakový.
V Hurgadskom prístave je vrak El Minja, ktorý má tiež zaujímavý príbeh.

El Minja, niekedy nesprávne nazývana El Mina, je 70m dlhá loď vyrobená v Sovietskom zväze a slúžila ako odstraňovač mín v Egyptských námorných silách. 6. Júna 1967 ju potopilo Izraelské vojsko počas 6 dňovej arabsko-izraelskej vojny. Spodok vraku leží v hĺbke 30m. Juhovýchodne od vraku sa nachádza ďalší vrak – malá rybárska loď.

Po zostupe ku vraku sme obišli východnú časť a potom si to zamierili dovnútra. Bolo to tam fakt tesné, boli sme v nejakej chodbe. Tým, že loď leží na boku, tak sa tam šlo dosť tažko. Dosť veľa nánosov, snažil som sa nekaliť, ale asi sa inak nedalo.

Počas plávania vo vraku som si všimol, že bezdekompresný čas som mal na úrovni 5 minút. Predsa len, tento deň sme mali dlhé a relatívne hlboké ponory. Sheriff si to tiež všimol, pretože namiesto plávania k druhému vraku sme si to namierili hore.

A tak sa skončil náš posledný ponor. V podstate najvyšší čas. Chorí sme už boli všetci, k tomu boľavé uši, otlčené nohy, celková únava…

El Minja v službách Egyptského námorníctva

Zdroj: http://www.divesitedirectory.co.uk/images/photo/red%20sea/wrecks/el_mina.gif

El Minja dnes

Zdroj: http://www.deeplens.com/el%20mina%20005.jpg

Deň 8.

Klasika odchodový deň. Všetko umyté, vysušené, zbalené. Najväčšia radosť boli procedúry na letisku. Dostali sme Hassana, šikovného chlapíka, ktorý všetko vybavil. Všade sme išli prednostne, dlho ma tak dobre nehriala závisť čakajúcich turistov vo fakt dlhých radách 🙂

Perfektná banda ľudí

Zdroj: Nejaký Arab z posádky 🙂
Matus Sutam